Popularita Novej hodvábnej cesty klesá s rastúcim dlhom účastníckych krajín

, The Epoch Times,ceias.eu Foto: TASR/AP

Čínska iniciatíva Nová hodvábna cesta čelí podľa nedávnej štúdie rastúcemu odporu zúčastnených krajín, pretože ich dlhy súvisiace s čínskymi projektmi narastajú.

Nová hodvábna cesta, projekt, ktorý oficiálne uviedol do života v roku 2013 čínsky vodca Si Ťin -pching, môže stratiť svoj lesk v dôsledku odporu založeného na  dlhu uvádza sa v štúdii AidData patriacej pod Globálny výskumný ústav William & Mary.

Štúdia analyzovala 13 427 projektov podporovaných Čínou vo viac ako 165 krajinách za 18 rokov. Celková hodnota projektov dosahuje 843 miliárd dolárov. Správa AidData zistila, že 35 percent projektov sa má problémy s implementáciou, „ako sú korupčné škandály, porušovanie pracovných povinností, environmentálne riziká a verejné protesty“.

Brad Parks, jeden z autorov štúdie, uviedol, že „rastúci počet tvorcov politík v krajinách s nízkymi a strednými príjmami odkladá projekty Novej hodvábnej cesty kvôli problémom s predražovaním, korupciou a udržateľnosťou dlhu“.

Nová hodvábna cesta, ktorá slúži ako nástroj globálnej expanzie Čínskej komunistickej strany, financuje rozvojovým krajinám obrovské pôžičky na výstavbu infraštruktúry. Okázalé projekty boli popísané ako súčasť takzvanej diplomacie v pasci dlhov, pretože často nesplatiteľné pôžičky prinútia národy splatiť Číne dlh v podobe tovaru alebo pôdy.

Čínske štátne banky poskytujú krajinám pôžičky, ktoré si sotva môžu dovoliť. Pôžičky sa potom používajú na zaplatenie čínskym spoločnostiam na výstavbu infraštruktúry vrátane cestnej, prístavov, elektrární, baní, telekomunikácií alebo bankových inštitúcií. Keď krajiny nie sú schopné splácať, musia  poskytnúť Číne aktíva, ako sú práva na dlhodobé využívanie prírodných zdrojov alebo prenájom infraštruktúry vybudovanej pomocou pôžičiek.


Slovensko sa politicky prihlásilo k iniciatíve Novej hodvábnej cesty podpisom Memoranda o porozumení v roku 2015 a od roku 2012 rozvíja vzťahy s Čínou okrem iného aj vďaka platforme združujúcej 16 štátov strednej a východnej Európy a Čínu, tzv. 16+1. Celkovo sa však Slovensko radí medzi pasívnejšie štáty aj vo veci Novej hodvábnej cesty. Na rozdiel od napríklad Českej republiky, Slovensko s Čínou neprijalo akčný plán pre realizáciu Novej hodvábnej cesty, ktorý je v memorande spomínaný ako ďalší krok spolupráce.

Inštitút ázijských štúdií


Podľa správy AidData je 42 krajín s nízkymi a strednými príjmami vystavených verejnému dlhu voči Číne, ktorý presahuje 10 percent ich hrubého domáceho produktu (HDP). "Čína použila na vybudovanie dominantného postavenia na medzinárodnom trhu financovania rozvoja skôr dlh ako pomoc," uvádza sa v správe.
 

V správe sa uvádza, že vedci odhadujú, že vláda krajiny s priemernými nízkymi až strednými príjmami, ktorá sa zúčastňuje na projekte Novej hodvábnej cesty, podhodnocuje svoje skutočné a potenciálne záväzky v súvislosti so splácaním v Číne sumou, ktorá zodpovedá 5,8 percenta jej HDP. "Dohromady tieto nedostatočne vykazované dlhy majú hodnotu približne 385 miliárd dolárov," uvádza sa v správe.

Krajiny, ktoré súhlasia s pripojením k Novej hodvábnej ceste očakávajú, že nová infraštruktúra zvýši ich HDP natoľko, že nielenže splatia dlh, ale v budúcnosti im bude generovať zisky. Avšak, väčšina národov nakoniec nedokáže prosperovať z projektov, tvrdí Antonio Graceffo, profesor ekonómie. Podľa neho tie najchudobnejšie krajiny sú preťažené čínskym dlhom, pričom citoval správu, podľa ktorej 23 percent krajín zapojených do iniciatívy uviedlo, že dlh z Novej hodvábnej cesty vytvára vonkajší dlh na neudržateľnej úrovni.

V decembri 2017 napríklad Srí Lanka prenajala hlavný prístav Hambantota Pekingu na 99 rokov kvôli neschopnosti splácať pôžičky vo výške 1,4 miliardy dolárov. Vďaka tomu získala Čínska komunistická strana kľúčovú základňu v Indickom oceáne.

V článku  publikovanom Gatestone Institute, Lawrence A. Franklin uviedol, že ekonomické prínosy Novej hodvábnej cesty, hlavne v krajinách tretieho sveta, sú diskutabilné a „niekoľko z týchto bilaterálnych balíkov sa javí ako vykonštruovaných na uväznenie už aj tak chudobných štátov do trvalého ekonomického vazalstva Číny."

Franklin ďalej uviedol, že ciele Pekingu s Novou hodvábnou cestou nie sú len ekonomické, ale aj strategické a politické. Tieto „projekty sa nezdajú byť navrhnuté tak, aby si získali nových priateľov, ale aby získali nových závislých, najmä v oblastiach, ktoré Západ buď zanedbáva, alebo sú v sfére vplyvu Západu“.

Štúdia AidData tiež vyhodnotila, že od roku 2013 došlo v účastníckych krajinách projektu Novej hodvábnej cesty k mnohým pozastaveniam a zrušeniam. Malajzia zrušila projekty za 11,58 miliardy dolárov, Kazachstan takmer za 1,5 miliardy dolárov a Bolívia za viac než miliardu dolárov. V niektorých krajinách sa ďalej uvádza, že „existujú jasné dôkazy o„ oľutovaní zo strany kupujúceho”.

Správa tiež uvádza, že ročné medzinárodné finančné záväzky Číny na rozvoj sú dvojnásobné v porovnaní s USA a inými veľkými krajinami.

V júni medzitým USA oznámili novú iniciatívu G7 Build Back Better World (B3W), ktorej cieľom je poskytnúť rozvojovým krajinám finančnú podporu na vybudovanie infraštruktúry. "B3W rozšíri výber na trhu s financovaním infraštruktúry, čo by mohlo viesť v niektorých prípadoch k zrušeniu prominentných projektov Novej hodvábnej cesty," povedal Parks.

Súvisiace články

Aktuálne správy