oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: TASR/AP
Po rokoch kontroverzií sa projekt Nord Stream 2 blíži k dokončeniu. Plynovod bude spájať Nemecko priamo s Ruskom cez Baltské more. Táto spolupráca ukazuje, ako ďaleko sa nemecko-ruské vzťahy dostali, a poukazuje na niektoré z výziev, ktorým bude Európa v budúcnosti čeliť.
Povedať, že Rusko a Nemecko majú svoju históriu, by bol mierny spôsob, ako opísať intenzitu, ktorá v priebehu rokov charakterizovala horúci vzťah medzi oboma národmi. Toto je obzvlášť dôležité pre 20. storočie, pretože obe krajiny si navzájom spôsobili dve svetové vojny a traumatické okupácie, pričom netreba zabúdať ani na prítomnosť jadrových hrozieb v druhej polovici storočia.
V desaťročiach po druhej svetovej vojne tieto krajiny nadviazali vzťahy, v ktorých Nemecko čoraz viac nakupovalo a spotrebúvalo energetické zdroje, konkrétne zemný plyn, dodávané Ruskom. Podobné energetické väzby si vytvorili aj ďalšie európske krajiny. Významné energetické väzby východ-západ medzi Ruskom a Európou sa začali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia s rastúcimi požiadavkami na zemný plyn v novoobnovenej Európe a so zvyšujúcou sa túžbou Sovietskeho zväzu vyvážať svoje zásoby energie. To vytvorilo podmienky pre vysokú úroveň vzájomnej závislosti a medzinárodnej hospodárskej spolupráce prostredníctvom investícií a zmlúv, ktoré sa ukázali ako odolné počas geopolitických vzostupov a pádov za studenej vojny. Studená vojna sa v Európe skončila bez výstrelu, bez vojny, ktorej sa obávali mnohí analytici. V Rusku sa po studenej vojne plynárenský priemysel bývalého Sovietskeho zväzu zlúčil do dnes štátnej spoločnosti Gazprom, ktorá vlastní aj Nord Stream 2.
Krajiny, ktoré sú navzájom závislé a majú spoločné záujmy, uprednostňujú mier pred vojnou. Hrozba nepriateľských akcií by mohla prerušiť osvetlenie a kúrenie Nemecka a významnú časť ruských príjmov. Prinajmenšom na papieri to demotivuje konflikt. Každý rozumný pozorovateľ by označil tento typ spolupráce medzi Ruskom a Nemeckom prinajmenšom za stabilnú situáciu, o ktorú by sa malo starať vzhľadom na historické výsledky medzi týmito dvoma národmi.
USA sa v posledných rokoch vyjadrili nesúhlasne ohľadom plynovodu Nord Stream 2. Spolu s hlasmi z Poľska a Ukrajiny odporcovia proti vytvoreniu spojenia medzi Nemeckom a Ruskom poukazujú na výhrady, že sa tým naruší európska energetická bezpečnosť a nezávislosť. Z obchodného hľadiska spočíva opozícia USA voči programu Nord Stream 2 v konkurenčnej výhode. Americké spoločnosti produkujú zemný plyn tiež a majú v hľadáčiku nemecký energetický trh. Americká vláda sa zamerala na Nord Stream 2 v tejto perspektíve, konkrétne ponúka dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG). Avšak ruská alternatíva je nákladovo efektívnejšia a Nemecko by malo podľa projekcií ďalej znižovať náklady na tranzit cez východnú Európu.
Mnoho krajín východnej Európy poukázalo na nesúlad projektu s predpismi EÚ. Nemecko však má s Ruskom energetické väzby už desaťročia a tento projekt si kladie za cieľ modernizovať a zvýšiť efektívnosť prepravy zdroja pomocou aktualizovanej infraštruktúry s priamym fyzickým kontaktom medzi dvoma krajinami. Nord Stream 2 obchádza krajiny východnej Európy, vrátane Slovenska, ktoré slúžili ako tranzitné body ruského plynu do Nemecka a ďalších krajín strednej a západnej Európy. Majú teda oprávnené záujmy udržať si tranzitné poplatky za prenos energie.
Ukrajina vidí predovšetkým pokles svojej ekonomickej pozície kvôli programu Nord Stream 2, čo má za následok zníženie jej výnosov ako tranzitnej krajiny pre ruský plyn do strednej Európy. Rovnako aj pokles politickej pozície, pretože dokončenie projektu Nord Stream 2 považuje za zradu Západu, pri jej ambícii získať členstvo v NATO. Z tohto uhla pohľadu plynovodná dráma odhaľuje ochabujúcu ochotu USA a Európy uspokojiť komplikovanú politickú pozíciu Ukrajiny voči Rusku.
Politické ciele USA ani východnej Európy nedokážu anulovať hodnotu nemecko-ruskej spolupráce. Nie je stav vzájomných záujmov medzi týmito krajinami dôležitejší kvôli trpkým konfliktom, ktoré v minulosti zažili? Tým sa nemá bagatelizovať riziko, že Nemecko bude aj naďalej závislé na Rusku pri zhruba 35 % svojho dovozu zemného plynu. Existuje určitá možnosť, že Rusko v istom okamihu využije túto závislosť ako politický pákový efekt, ale nemecká spotreba energie, dovážaná aj vyrábaná na domácom trhu, je diverzifikovaná v mnohých obnoviteľných a tradičných zdrojoch.
Aj keby Rusko plyn skutočne vyplo, potom by v prvom rade mohli USA poslať zemný plyn vyrobený v Amerike, napokon, nebolo by to prvýkrát, čo by USA dodali zásoby nemeckému obyvateľstvu, ktoré čelí nedostatku spôsobenému politikou vedenou Ruskom. Dúfajme, že zvýšená vzájomná závislosť a prelínajúce sa záujmy pomôžu formovať budúcnosť stability v Európe a pokračovať vo vzácnej absencii ďalšej veľkej vojny na kontinente.
