oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP;Pavol Zachar
Dnes spoločnosť trápi celý rad problémov, ktorú spôsobujú neistotu. Správy za posledné mesiace poukazujú na rastúci počet intenzívnych protestov v Čile, Kolumbii, Peru, Venezuele, Kube, Haiti, USA, Nikaraguy, Južnej Afrike, Tunisku, Egypte, Libanone, Thajsku, Hongkongu, Francúzsku, Rusku, Bielorusku. A to nepočítame krajiny ktoré sú v otvorenej vojne.
Je pravda, že kolektívne nepokoje môžu byť bezdôvodné, obvykle však majú korene v nejakom ekonomickom základe: nezamestnanosť, mzdové rozdiely, nedostatok sociálnej starostlivosti, nedostatok základných tovarov a služieb, vysoká inflácia, neistota…
Ak tieto javy určite nespadli len tak z neba. Problém je v tom, že ich možno vnímať ako ovocie vôle alebo neúčinnosti určitých subjektov alebo prinajmenšom ako dôsledok určitých nepotrebných mechanizmov, ktoré následne prebúdzajú prirodzenú vzburu. Prirodzenú nielen preto, že ide o dôsledok elementárnej morálnej logiky, ale aj preto, že spolupráca a veľkorysosť, ktoré viedli k našej doteraz úspešnej evolúcii ako druhu, tlačia aj na znižovanie nerovností. O to viac, keď sa vyskytujú v kontexte ekonomického rastu.
Medzi hnevom a ekonomikou je obojsmerný vzťah. Nespravodlivá ekonomika spôsobuje nespokojnosť a poškodzuje ekonomické vzťahy. Nepohodlie sa môže stať hybnou silou zmeny a v tomto zmysle aj nádeje. Keď však prekročí určité úrovne a vyskytne sa vo vyspelých spoločnostiach s inštitucionálnou stabilitou, vyvolá poplach. Prečo? Predpokladá sa, že demokratické vlády majú ako jeden zo svojich hlavných cieľov spravodlivosť. Spravodlivosť v prístupe k základným službám (zdravotníctvo, vzdelávanie, doprave…), spravodlivosť pred zákonom, spravodlivosť v odmeňovaní atď. Ak sú ľudia nespokojní, je to preto, že vlády zlyhávajú v jednej zo svojich nevyhnutných misií.
Po niekoľkých rokoch poklesu sa podľa údajov Svetovej banky riziko chudoby vo svete zvyšuje. Aj v Európe, napriek tomu, že sa priemerný príjem na domácnosť zvyšuje. Neistá zamestnanosť a mzdová nerovnosť sa neodráža v raste HDP. To znamená, že štát nedokáže spravodlivo rozdeľovať bohatstvo. Alebo, čo je dosť podobné, neposkytuje obyvateľstvu účinnú sociálnu starostlivosť, ako tvrdí Medzinárodná organizácia práce vo svojej nedávnej Svetovej správe.
Aké by mohli byť dôvody tohto zlyhania?
Nepochybne ich bude niekoľko, vrátane zložitosti ekonomických problémov, tlakov alebo priameho zásahu najmocnejších ekonomických subjektov, politických nákladov na určité opatrenia (zvýšenie daní, štrukturálne reformy, revízia dôchodkových systémov, radikálna zmena ekonomiky), lebo jednoducho len neschopnosť. Ak chceme poukázať na príčinu, treba brať do úvahy charakter hospodárskych politík, čo znamená, že ekonomické rozhodnutia budú založené skôr na interpretácii určitých signálov alebo na skrytých silných schopnostiach, než na overiteľných ekonomických dátach a teóriách.
Koľkokrát je vláda schopná jasne sa vyjadriť, z akej teórie alebo aspoň z akej ekonomickej hypotézy vychádza pri rozhodnutiach, koľko investuje do vzdelávania, aké daňové sadzby uplatňuje vo výkaze ziskov a strát alebo o koľko sa zvyšuje tá ktorá daň?
Ak by boli jasné základy ekonomických rozhodnutí, mohla by sa uskutočniť seriózna politická diskusia a občania by sa mohli rozhodnúť, či uplatňovanie opatrenia zlyhá samé od seba, v dôsledku chyby vo výpočte alebo z dôvodu všeobecnej situácie. V opačnom prípade sa výsledky ekonomických opatrení zdajú byť rovnako nepredvídateľné ako let vtáka vo vetre.
Tajomný charakter politických rozhodnutí o ekonomických záležitostiach spôsobuje pochopiteľnú frustráciu u tých, ktorí sú od nich závislí, pretože nevidia, k akým výsledkom môžu tieto rozhodnutia viesť, ani nenachádzajú racionálny spôsob, ako sa proti nim postaviť. Toto spôsobuje nedôveru a ako je v ekonomickej teórii uznávané, nedôvera je najväčšou prekážkou riadneho fungovania ekonomiky.
Hnev je prejavom extrémnej nedôvery. Presvedčenie, že s inými jednotlivcami alebo skupinami nie je možné urobiť nič iné, len ich násilne konfrontovať, pretože niet postupov, ako ich rozumnými prostriedkami odstrániť z ich pozícií.
Zvyšujúca sa nerovnosť je výsledkom inštitucionálneho zlyhania a najistejšej cesty k hnevu. Silná ekonomika sa môže objaviť iba v zdravých spoločnostiach, to znamená vyvážená, spravodlivá, rozumná, a teda stabilná. Ekonomická stabilita je nemožná bez morálnej podpory a vedeckého základu. Nie je to tak, že láskavosť a znalosti zaručujú úspech. Ak musíte podliehať rozmarom alebo sile tých, ktorí ju majú, nedá sa robiť nič iné, len situáciu vyhrotiť.
