Irónia najnovšieho zákazu bitcoinov v Číne

, AIER Foto: SITA/AP

V priebehu väčšej časti posledného desaťročia boli v Číne mnohokrát zakázané rôzne aspekty používania kryptomeny. Zatiaľ najprísnejšie prekážky však boli oznámené v piatok 24. septembra. 

V sérii vyhlásení čínski ekonomickí plánovači postupne uvádzali svoje obmedzenia, ako nulová finančná podpora alebo dotácie pre firmy alebo činnosti v oblasti ťažby kryptomien, zákaz účasti ťažiarov kryptomien na trhoch s energetickými úvermi, či prísnejšie energetické kontroly pre kryptoťažiarov a príkaz pre súčasných držiteľov kryptomien eliminovať vystavenie sa špekulačnému riziku spojenému s kryptom. Zopakovali, že činnosti súvisiace s kryptomenami sú nezákonné a platí, že čínsky investori sa majú vyhýbať zámorským krypto spoločnostiam, lebo ak nie, hrozia im nové tvrdšie tresty. 

Ako sa dalo predpokladať, cena celého krypto odvetvia v dôsledku správ poklesla. Násladne ale, s rovnakou predvídateľnosťou, bola väčšina predchádzajúcich strát zmazaná. Nič z toho nie je nič nové pre bitcoiny alebo akékoľvek iné tokeny a aktíva v sektore, ktoré je v bežných médiách vždy viac spájané s negatívnymi než pozitívnymi správami. Podľa jedného zdroja bol bitcoin od roku 2010 vyhlásený za mŕtvy najmenej 430 –krát, len tento rok to bolo viac ako 37-krát.

V septembri 2013 okrem iného čínski vládni predstavitelia uviedli opatrenia proti bitcoinu (ktoré bankám zakazuje transakcie súvisiace s kryptomenami), v septembri 2017 (kroky na zatvorenie búrz v Pekingu a zákaz počiatočných ponúk mincí ), vo februári 2018 (zablokovanie prístupu na zharaničné kryptoburzy) a v júni 2021 (odstavenie viac ako 90 percent čínskej ťažobnej kapacity v oblasti bitcoinu) a na záver súčasná, rozsiahlejšia iniciatíva. V roku 2017 čínske anti-krypto dekréty spôsobili prepad ceny bitcoinu zhruba o 30 %. V piatok, v reakcii na oveľa širšie a prísnejšie obmedzenia, cena bitcoinu klesla o 5 %. 

Vzhľadom na svoju históriu a decentralizovanú povahu kryptomien je ťažké vnímať tento najnovší zákaz ako niečo iné, než býčí trend pre rozvoj sektora ako celku. Núti ťažiarov nachádzajúcich sa v Číne, ktorí využívajú lacný vývoj a náklady na energiu, aby sa presťahovali inam, čo pravdepodobne povedie k väčšej geografickej diverzifikácii. Koncentrácia hašovacej sily v čínskych ťažobných zariadeniach bola niektorými pozorovateľmi vnímaná ako existenciálna zraniteľnosť bitcoinu, niekoľko mesiacov však prebieha exodus ťažobných operácií). Čínsky zásah bude pravdepodobne znamenať ďalší výskum energeticky účinných prostriedkov ťažby. A nepochybne dôjde k nárastu inovácií zameraných na maskovanie výmeny kryptomeny za fiat peniaze. 

Ak by chceli v čínskom štýle zakázať kryptomeny v USA, zaviedli by špeciálne kryptoekonomické zóny, alebo niečo iné v duchu trhovo orientovaného ideologického balastu. Americkí politici a regulátori dnes nie nezmýšľajú inak ako tí čínski, sú však pomalší a metodologickejší než ich čínski kolegovia. 

Komplexný obraz najnovšieho čínskeho diktátu prichádza v čase, ktorý sa čoraz viac javí ako kľúčový moment. Pred necelým mesiacom prijal Salvádor bitcoin ako zákonné platidlo, čo bol určite odvážny, ale chybný krok, ktorý môže byť napriek tomu poučením pre ostatné národy. Pokračuje aj národné zavádzanie čínskeho digitálneho jüanu, prvé svojho druhu hneď v niekoľkých smeroch. Aj keď ide o digitálnu menu centrálnej banky (CBDC), a nie o kryptomenu, najnovší zákaz kryptomien môže byť pokusom ochromiť súpera v transakciách a cezhraničnom obchode.  

A práve z hľadiska načasovania je to najcynickejšie. V rovnakom čase, keď sa vyhlasujú zákazy proti kryptomenám, sa bývalá ikona konvenčného čínskeho obchodu rýchlo blíži ku krachu. Dlhu sa dokáže zbaviť len uponáhľanou reštrukturalizáciou alebo vďaka záchrany zo strany vlády. Firma utopená v 300 miliardách dolárov dlhu, ktorej čelí skupina Evergrande, je situácia porovnateľná so situáciou Lehman Brothers v roku 2008. Je to do značnej miery nepresné porovnanie, až na jednu výnimku. Obe sa po rokoch zrútili pod dohľadom regulačných orgánov a vládnych úradníkov, v čase dlhodobo etablovaných trhov, pričom ochrana investorov bola zaistená po celý čas. 

Evergrande dlží peniaze viac ako 170-tim bankám a ďalším 121 finančným inštitúciám. Je však len príslovečným kanárikom v 52 biliónov dolárovej bani. Obrovská bublina nehnuteľností poháňaná úvermi, ktorá je plná zlých investícií. Čínski ekonomickí manažéri sa pravdepodobne rozhodnú, že na odvrátenie masívnej finančnej implózie je potrebná väčšia likvidita. Len samotná ľudová banka Číny poskytla injekciu v hodnote 17 miliárd dolárov, aby uvoľnila napätie a strach na medzibankových trhoch. 

Je určite pravdou, že nefinančné meny, akými sú tieto, komoditne kryté alebo algoritmicky obmedzené, sa nedokážu a ani nebudú brániť nerozumným investíciám alebo nesprávnemu úsudku podnikateľov. Keďže sa však v pozadí skrýva kríza Evergrande, čínsky úrad vidí krypto ako prorastovú hrozbu pre finančnú stabilitu a „narušenie hospodárskeho poriadku“. Je to však irónia v maximálnej miere.

Súvisiace články

Aktuálne správy