oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Hľadanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom nie je v našej spoločnosti žiadnym novým problémom. Napätie medzi týmito dvomi oblasťami zosilnila pandémia. Stále častejšie sa preberá povaha našej práce, jej zmysel a účel a to, ako ovplyvňuje kvalitu nášho života.
Štúdie naznačujú, že ľudia tento rok plánujú, alebo sú rozhodnutí dať rekordný počet výpovedí. Táto rezignácia je dôsledkom širších pandemických úvah. Je ľahké uveriť, že keby sme nepotrebovali pracovať alebo by sme mohli pracovať oveľa menej, boli by sme šťastnejší a žili by sme životom hedonických zážitkov vo všetkých jeho zdravých aj nezdravých podobách. To však nevysvetľuje, prečo si niektorí dôchodcovia dobrovoľne hľadajú prácu a niektorí víťazi lotérie sa vracajú naspäť do práce, hoci nemusia.
Nájdenie perfektnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ak vôbec existuje, nemusí nutne znamenať pohrávanie sa s myšlienkou, kedy, kde a ako pracujeme. Otázka by mala znieť, prečo pracujeme. A to znamená porozumieť zdrojom šťastia, ktoré pre nás nemusia byť natoľko zrejmé, ale ktoré sa v priebehu pandémie zvýraznili.
Pokusy nájsť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom sú zaslúžené. Práca dôsledne a pozitívne súvisí s naším blahobytom a tvorí veľkú časť našej identity. Opýtajte sa sami seba, kto ste, a veľmi skoro sa uchýlite k popisu, čo robíte. Naša práca nám môže poskytnúť pocit kompetencie, ktorý prispieva k blahu. Vedci dokázali, že práca nevedie len k validácii, ale že keď sú tieto pocity ohrozené, obzvlášť nás to ťahá k aktivitám, ktoré si vyžadujú úsilie, čo je často určitá forma práce, pretože demonštrujú našu schopnosť formovať naše prostredie a potvrdzujú našu identitu ako kompetentných jednotlivcov.
Zdá sa, že práca nás robí šťastnejšími v situáciách, keď dávame prednosť oddychu. Dokazuje to aj séria experimentov, v ktorých mali účastníci možnosť byť nečinní (15 minút čakať v miestnosti na štart experimentu) alebo byť zaneprázdnení (15 minút chôdze na iné miesto, kde sa zúčastnia experimentu). Veľmi málo účastníkov sa rozhodlo pre chôdzu, pokiaľ neboli nútení, alebo na to nebol iný dôvod (bolo im povedané, že na inom mieste je čokoláda).
Vedci napriek tomu zistili, že tí, ktorí strávili 15 minút chôdzou, boli oveľa šťastnejší než tí, ktorí strávili 15 minút čakaním. A to bez ohľadu na to, či si vybrali, čokoládu alebo nie. Inými slovami, zaneprázdnenosť prispieva k šťastiu, aj keď si myslíte, že by ste radšej zostali nečinní. Zdá sa, že zvieratá to chápu inštinktívne, v experimentoch väčšina radšej „pracuje“ pre jedlo, než by ho mala dostávať zadarmo.
Myšlienka, že práca alebo vynaloženie námahy na splnenie úlohy prispieva k nášmu všeobecnému blahu, úzko súvisí s psychologickým konceptom eudaimonického šťastia. Ide o druh šťastia, ktoré získavame z optimálneho fungovania a realizácie svojho potenciálu. Výskum ukázal, že práca a úsilie sú ústrednými prvkami eudaimonického blahobytu.
Na druhej strane rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je hedonické šťastie, ktoré je definované ako prítomnosť pozitívnych pocitov, ako je veselosť, a relatívneho nedostatku negatívnych pocitov, ako je smútok alebo hnev. Vieme, že hedonické šťastie ponúka empirické výhody pre duševné a telesné zdravie a že voľný čas je skvelý spôsob, ako sa usilovať o hedonické šťastie.
Ale aj v oblasti voľného času sa naša nevedomá orientácia na zaneprázdnenosť ukrýva niekde v pozadí. Nedávna štúdia naznačila, že príliš veľa voľného času, ak ho budeme mať viac ako päť hodín za deň, znižuje subjektívny pocit pohody. Zdá sa, že leňošenie na pláži nie je kľúčom k dlhodobému šťastiu.
To by mohlo vysvetľovať, prečo niektorí ľudia uprednostňujú vynakladať značné úsilie aj vo svojom voľnom čase. Vedci to prirovnali k zostaveniu zážitkového programu, naplneného potenciálne nepríjemnými alebo dokonca bolestivými zážitkami. Tieto neobvyklé, nové a extrémne skúsenosti vedú spotrebiteľa k pocitu produktivity, aj keď ide o voľnočasové aktivity. Ľudia, ktorí sa zúčastňujú týchto foriem aktivít, spravidla hovoria o plnení osobných cieľov, dosahovaní pokroku a hromadení úspechov, teda o znakoch eudaimonického šťastia, nie o pôžitkárstve, ktoré si s voľným časom spájame.
Táto orientácia je v súlade s novým konceptom v oblasti štúdií blahobytu: že bohaté a rozmanité zážitkové pocity šťastia sú okrem hedonického a eudaimonického treťou zložkou „pohodového života“.
Desaťtisíce účastníkov v deviatich krajinách potvrdilo, že väčšina ľudí (viac ako 50 % v každej krajine) by stále uprednostnila šťastný život charakterizovaný hedonickým šťastím. Ale asi štvrtina preferuje zmysluplný život stelesnený eudaimonickým šťastím a malé, ale napriek tomu významné množstvo ľudí (asi 10-15 % v každej krajine) sa rozhodne prikláňa k pokračovaniu v bohatom a rozmanitom zážitkovom živote.
Vzhľadom na tieto rôzne prístupy k životu je možno kľúčom k dlhotrvajúcej pohode zváženie toho, ktorý životný štýl vám najviac vyhovuje: hedonický, eudaimonický alebo zážitkový. Skôr než stavať prácu proti súkromnému životu, skutočná rovnováha po post-pandémii je medzi týmito troma zdrojmi šťastia.
