Nezdravé potraviny: Prečo sa veľké spoločnosti zameriavajú na krajiny so strednými príjmami

Diskusia 8  
Nezdravé potraviny: Prečo sa veľké spoločnosti zameriavajú na krajiny so strednými príjmami
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


20. 9. 2021 - Ultra spracované potraviny, pojem, ktorý je pro mnohých ešte stále veľkou neznámou. Ide o rozvíjajúci sa segment, stále dominantnejší na celom svete. Sú to potraviny, ktoré sa zvyčajne vyrábajú „sériou priemyselných techník a procesov “.

Kým spracované potraviny sú jednoduchšie výrobky, v ktorých dominujú dve alebo tri zložky, pridaný cukor, tuk alebo soľ, terciárne spracované potraviny prešli zložitým procesom a obsahujú prísady, ktoré sa nepoužívajú pri varení doma. Sú navrhnuté tak, aby boli potenciálne viac návykové. Sú tiež veľmi chutné, čo znamená, že môžu vytvoriť „veľmi hodnotný zážitok z jedla, ktorý môže uľahčiť nadmernú konzumáciu“. A sú to väčšinou dobre predávané výrobky, ako nealkoholické nápoje, instantné rezance a detská výživa. Takéto potraviny majú často vysoký obsah kalórií, pridané cukry, trans-tuky a sodík, ale aj antioxidanty, stabilizátory a konzervačné látky. Tiež prechádzajú rozsiahlym priemyselným spracovaním a často obsahujú mnoho umelých prísad. To ich robí zdraviu škodlivými. Ich konzumácia je spojená s vyšším rizikom obezity, kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky 2. typu, niektorých druhov rakoviny a iných chronických ochorení.

Spotreba ultra spracovaných potravín je už teraz vysoká, je však nepravdepodobné, že sa ďalej zvýši v krajinách s vysokými príjmami, ako je Austrália a USA, kde tržby dosiahli vrchol. To znamená, že spoločnosti vyrábajúce tieto výrobky rýchlo rozširujú svoje prevádzky v industrializovaných krajinách, ako napríklad Južná Afrika, Indonézia, Čína a Brazília. Vzhľadom na to, že tieto krajiny predstavujú väčšinu svetovej populácie, vyvoláva to vážne obavy v súvislosti s globálnym verejným zdravím.

V nedávno publikovanej štúdii vedci zistili, že celkový predaj ultra spracovaných potravín v týchto industrializovaných krajinách bude do roku 2024 ekvivalentný predajom v bohatých krajinách. Tieto plánované rozšírenia trhov v krajinách so strednými príjmami vyvolávajú veľké obavy, či sa nepripravujeme o globálnu schopnosť predchádzať chronickým ochoreniam a ich liečeniu. 

Nezdravé potraviny: Prečo sa veľké spoločnosti zameriavajú na krajiny so strednými príjmami

Ako sa potom, napriek dobre zdokumentovaným škodám, ktoré terciárne spracované potraviny spôsobujú na zdraví človeka, dokáže takýto potravinársky priemysel etablovať, rásť a udržať svoje trhy po celom svete? Postupy možno rozdeliť do troch hlavných kategórií.

Po prvé, zriadenie globálnych výrobných sietí zahraničnými spoločnosťami zaznamenalo rýchly rast investícií do miestnych aktív, ako sú továrne, v krajinách so strednými príjmami. To naznačuje ich zámer expandovať v týchto krajinách. Tento rýchly rast bol v mnohých prípadoch poháňaný partnerstvami alebo akvizíciami domácich konkurentov. Príkladom je akvizícia cukrárskej spoločnosti Hsu Fu Chi v Číne spoločnosťou Nestlé. Investície, ako sú tieto, sa môžu premietnuť do väčšieho politického pákového efektu, pretože vlády súťažia o tieto často lukratívne obchodné transakcie.

Po druhé, vytvorenie rozsiahlych miestnych distribučných sietí, ktoré uľahčujú expanziu veľkých spoločností na nižšej ako národnej úrovni. To umožnilo rozsiahly predaj ultra spracovaných potravín prostredníctvom miestnych supermarketov a obchodov so zmiešaným tovarom. Tieto sa množia v krajinách so strednými príjmami, aby sa dostali k chudobnejšiemu a vidieckemu obyvateľstvu.

Používajú sa aj ďalšie stratégie, napríklad mikrodistribučný systém Nestlé využívajúci podomových predajcov na oslovenie tisícok domácností v brazílskych favelách, ako aj služba priameho predaja zákazníkom počas pandémie COVID-19.

Nakoniec, sú to rôzne marketingové stratégie na zacielenie predtým nezasiahnutej populácie. Pomocou techník „dozorného kapitalizmu“ sú tieto spoločnosti schopné zbierať stále viac údajov o správaní sa spotrebiteľov a vytvárať personalizovanú reklamu. To im umožňuje lepšie ovplyvniť správanie spotrebiteľov prostredníctvom svojho digitálneho marketingu. Sponzorovaním veľkých športových podujatí ďalej zvyšujú viditeľnosť a vhodnosť svojich produktov. Bolo to vidieť v Južnej Afrike, kde bola Coca-Cola jedným zo sponzorov majstrovstiev sveta FIFA 2010.

Nezdravé potraviny: Prečo sa veľké spoločnosti zameriavajú na krajiny so strednými príjmami

Aby tento segment potravinárskeho priemyslu rástol a udržal svoje trhy, musel značne investovať do marketingu a propagácie, ale zároveň aj implementovať politické stratégie na predchádzanie, oddialenie alebo oslabenie predpisov, ktoré obmedzujú jej marketingové aktivity. Môžu byť zoskupené do troch hlavných kategórií. Kľúčovou politickou aktivitou je lobovanie, ktorá sa používa na implementáciu politík, ktoré zastupujú záujmy tzv. Big Food spoločností. Táto lobistická sila bola evidentná v Kolumbii, kde viac ako 90 lobistov pracovalo na ovplyvnení zákonodarcov počas diskusie o návrhu zákona o kolových nápojoch. Napriek rozsiahlej podpore komunity návrh zákona nakoniec schválený nebol.

Náhrada politík sa tiež bežne používa na to, aby bola politika prístupnejšia pre spoločnosť alebo celé odvetvie. Napríklad Južná Afrika, Mexiko, Thajsko a Brazília majú reklamu zameranú na deti riadenú  samoreguláciou. Pôvodne bola navrhnutá vládna regulácia, čo však bolo oslabené a zmenené rozsiahlym lobovaním.

Veľké korporácie sa taktiež angažujú v riedení, zahmlievaní a marení legitímnej vedy. Financujú výskum, ktorý uprednostňuje priemysel, a kritizujú dôkazy, ktoré zdôrazňujú neistotu. Príkladom je priemyslom financovaná výskumná organizácia International Life Sciences Institute. V rámci lobovania úspešne ovplyvnila čínsku vládu, aby svoju politiku preformulovala a v rámci obezity sa zamerať na fyzickú aktivitu, nie na stravovacie návyky. 

Big Food tiež používa stratégie, ako sú verejno-súkromné partnerstvá a iniciatívy sociálnej zodpovednosti, na vytváranie dymovej clony dobrej vôle. Cieľom je pretvoriť imidž a tiež osloviť niektoré časti občianskej spoločnosti, aby obhajovali jej záujmy. V Indonézii podnikli Nestlé, Coca-Cola a Mondelez významné projekty spoločenskej zodpovednosti, aby posilnili svoje vzťahy s vládou, miestnymi mimovládnymi organizáciami a náboženskými inštitúciami. Podobne v Južnej Afrike, po partnerstve s oddelením základného vzdelávania, sa Nestlé snažilo poskytovať svoje produkty viac ako polovici všetkých juhoafrických žiakov základných škôl v podobe „výživy“.

Nezdravé potraviny: Prečo sa veľké spoločnosti zameriavajú na krajiny so strednými príjmami

Postaviť sa terciárne spracovaným potravinám, nezdravému potravinárskemu biznisu s jeho značnou politickou a ekonomickou silou je obrovská výzva. Napriek tomu, na základe dôkazov o úspešných kampaniach z celého sveta, existujú konkrétne a účinné kroky, ktoré je možné podniknúť. Správni ľudia so správnymi zručnosťami, školením a skúsenosťami sú kľúčom k zvládnutiu tejto výzvy. Tieto faktory boli nevyhnutné pri obhajovaní dane zo sladených nápojov v Mexiku a boli tiež kľúčové v multidimenzionálnej reakcii Thajska na pandémiu chronických chorôb. Jednotlivci a organizácie so spoločným záujmom majú zásadný význam pri vytváraní politického záväzku a zabezpečovaní zmien v politike výživy. Na vybudovanie dôveryhodnosti by mala byť zabezpečená rozmanitosť členov, vrátane členov z krajín s nízkymi a strednými príjmami. Môžu spolupracovať a združovať zdroje a spolupracovať s ľuďmi a organizáciami z iných odborov s cieľom vytvoriť komplexnejšie, efektívnejšie a úspešnejšie kampane. Patria sem ľudia so skúsenosťami s zdravotníctva, digitálni stratégovia, odborníci na obchod, investigatívni novinári a právnici.

Aj vlády by mali svoje úsilie zintenzívniť, mali by monitorovať, čo stojí za rastom konzumácie ultra spracovaných potravín. Tiež by mali byť transparentné, pokiaľ ide o politické dary, financovanie výskumu a legislatívne prostredie okolo ultra spracovaných potravinárskych výrobkov.

Na potlačenie sily nadnárodných spoločností je potrebná nadnárodná reakcia. Sila a veľkosť týchto spoločností im často umožňuje obísť zákony a nariadenia krajín, v ktorých sa ich výrobky vyrábajú a konzumujú. Skutočne kooperatívny prístup medzinárodných organizácií, vlád, občianskych  spoločností môže globálne obmedziť škodlivé činnosti Big Food spoločností. Zdravie ľudí musí mať prioritu pred ziskom spoločností.