Stresu nás štvordňový pracovný týždeň nezbaví 

Diskusia 9  
Stresu nás štvordňový pracovný týždeň nezbaví 
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


19. 9. 2021 - Nakoľko je štvordňový pracovný týždeň pre zamestnancov nápomocný a nakoľko je jeho nasadenie realistické? Pravdou je, že s touto atraktívnou myšlienkou sa spájajú aj problémy, ktoré nadšenci väčšinou ignorujú. 

Najnovšie sa Škótsko pridá do množiny krajín, ktoré sa rozhodli vyskúšať si štvordňový pracovný týždeň. Vláda tam už vyčlenila 10 miliónov libier, aby sa umožnilo skrátiť pracovný čas bez zníženia platov. Podobné skúšky prebiehajú v Írsku a Španielsku, ktoré nadväzujú na skúšky na Islande spred niekoľkých rokov. Aj niektoré anglické firmy experimentujú so štvordňovými týždňami, zatiaľ čo iné krajiny, ako napríklad Japonsko, povzbudzujú svojich zamestnávateľov, aby o tom aspoň premýšľali.

Jadrom ekonomickej činnosti národa je produktivita, ktorá v tomto kontexte označuje celkový výkon každého pracovníka za konkrétne časové obdobie. Zaužívané je, že pracovný týždeň na plný úväzok má približne 40 hodín, čo je spôsob, ako maximalizovať produktivitu ľudí. „Osem hodín práce, osem hodín rekreácie, osem hodín odpočinku", je slogan anglického podnikateľa, utopického socialistu, Roberta Owena z roku 1817. Snažil sa znížiť pracovný čas z 10 – 16 hodín na 8 hodín. Táto vízia päťdňového 40-hodinového pracovného týždňa má korene v priemyselnom prostredí, keď väčšina ľudí pracovala mimo domova, v továrňach a iných výrobných závodoch. V takom prostredí nebola práca z domu alebo mimo pracovný čas možná.

Tieto časy sú dávno preč a dvojpríjmové domácnosti už nie sú ničím výnimočným. V dnešných časoch, keď už obaja členovia páru normálne pracujú, je menej času na deti, staranie sa o starších príbuzných, domáce práce, prípravu jedla a na všetko ostatné, čo sa deje mimo pracovného času. Riadenie týchto úloh je stále komplikovanejšie a stresujúce. Štvordňový pracovný týždeň by preto mal byť obrovskou úľavou, a preto je ľahké pochopiť, prečo má tak širokú škálu podporovateľov. Tak kde je problém?

Stresu nás štvordňový pracovný týždeň nezbaví 
Ak si vezmeme, že priemerný pracovný týždeň má 40 hodín, neraz sa v práci zdržíme aj viac, pričom ide o nezaplatené nadčasy. Bristký výskum ukázal, že až dve tretiny zamestnancov údajne pracujú dlhšie, ako majú zmluvne dohodnuté hodiny, v priemere o 6,3 hodiny týždenne, spravidla sedia doma pred počítačom alebo smartfónom. To znamená, že je nepravdepodobné, že by si zamestnávatelia mohli dovoliť znížiť pracovné zaťaženie každého zamestnanca, obzvlášť po finančnej tiesni v dôsledku pandémie. Mnoho zamestnávateľov, ktorí by prikývli na štvordňový týždeň, by preto pravdepodobne očakávali, že ich pracovníci zvládnu rovnaké množstvo práce za štyri dni, ako predtým za päť.

Za predpokladu, že priemerný človek v súčasnosti trávi všetok svoj pracovný čas aktívnou prácou, urobiť rovnakú prácu za štyri dni by znamenalo pracovať viac ako 12 hodín denne. To je podstatne viac, ako osemhodinový deň Roberta Owena, a pre väčšinu to očividne nie je možné.

Aj keby to možné bolo, nebolo by to veľmi produktívne. Výskum ukazuje, že stredne kvalifikovaní zamestnanci, ktorí pracujú pred počítačom a pracujú dlhšie ako 4,6 efektívnej hodiny denne, kvôli únave ich hodinová výkonnosť klesá. V prípade neskúsenejších zamestnancov sú čísla ešte horšie. Ľudia, ktorí pracujú neprimerane veľa, majú tiež nižšiu úroveň celkovej pohody.

Aj keď mnohí ľudia počas pandémie pracovali z domu, nemuseli pracovať nevyhnutne dlhšie, ale odpracované hodiny boli intenzívnejšie, s menšími prestávkami a menším pohybom medzi úlohami a miestami. V skutočnosti to prinieslo krátkodobé zvýšenie produktivity, ale nemal by to byť dôvod na oslavu. So zvýšenou intenzitou pracovného nasadenia a stieraním hraníc medzi domovom a prácou rástli aj negatívne dopady. Zamestnanci považovali za psychicky náročnejšie zbaviť sa práce, čo ďalej zvyšuje riziko vyčerpania. Pracovať ešte intenzívnejšie štyri dni je pravdepodobne viac, ako by mnohí dokázali zniesť. 

Niektoré organizácie sa môžu zaoberať takýmito praktickými problémami a odmietnuť štvordňový pracovný týždeň, pre niektoré je to úplne nemožné kvôli povahe ich práce (záchranné služby, zdravotníctvo, pohostinstvo). Mnohí pracovníci povedia, že je to pre nich vzhľadom na objem práce (akademickí pracovníci, bankoví vymáhači dlhov) nepoužiteľné. Alebo, že už pracujú na odstránení 12-hodinových zmien a nedokážu vtesnať viac do jedného dňa (mnoho samostatne zárobkovo činných osôb). A potom je tu ešte argument, že nedokážu zarobiť toľko, aby si mohli dovoliť luxus v podobe troch dní voľna každý týždeň (zdieľaná ekonomika). 

Stresu nás štvordňový pracovný týždeň nezbaví 
Štvordňový pracovný týždeň je preto pre väčšinu z nás skôr snom ako skutočnou ambíciou. Bude prínosom, ale len pre tú veľmi malú množinu, ktorej organizácie môžu obmedziť pracovné zaťaženie tak, aby to bolo vhodné rozvrhnúť na štyri dni. Pravdepodobne to bude platiť pre štátny správu, kde sa bude hovoriť o „úspechu štvordňového týždňa“. Ale vo všeobecnosti štvordňový týždeň pravdepodobne zhorší existujúce nerovnosti a vyvolá odpor voči tým, ktorí budú mať trojdňový víkend.

Napriek tomu, keď spätná väzba od pracovníkov jasne hovorí o tom, nakoľko trpí stresom, je zrejmé, že je potrebné niečo urobiť. A to niečo je znížiť pracovné nasadenie, na menej hodín, a najmä menej intenzívnych hodín. Vlády sa musia zamerať na zaistenie zvýšenej kontroly zamestnancov pri nadčasoch, ktoré odpracujú, a to prostredníctvom nezávislých orgánov, ktoré môžu zaistiť, aby firmy dodržiavali pracovné podmienky. Alebo ak to myslíme so štvordňovým týždňom vážne, budeme musieť zabezpečiť, aby bol dostupný pre širšiu škálu zamestnancov, aby zvládli pracovať menej. V tom by pomohol napríklad aj základný garantovaný príjem. Ide o jeden z vynikajúcich dôvodov, prečo tlačiť na to, aby sa stal realitou.