Vlastný záujem: Prečo ľudia nikdy nemajú dosť toho, čo chcú, a ako to ovplyvňuje politiku

Diskusia 14  
Vlastný záujem: Prečo ľudia nikdy nemajú dosť toho, čo chcú, a ako to ovplyvňuje politiku
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


11. 9. 2021 - Ekonómia je v zásade rozdelená na makro a mikroekonómiu. Celkový obraz, makroekonómia, sa zameriava na správanie národnej alebo regionálnej ekonomiky ako celku, kde sú podstatné súčty tovarov a služieb, nezamestnanosti a cien. Potom je tu podrobnejší obraz, ekonomické rozhodnutia, ktoré robia ľudia a firmy. 

Mikroekonómia analyzuje správanie. Sleduje, ako jednotlivci a spoločnosti reagujú na stimuly a efektívne alokujú vzácne zdroje. 
Ľudia sa snažia získať čo najviac a zároveň míňať čo najmenej. Ekonóm Thomas Sowell povedal, že nikdy nie je dosť ničoho, aby sa plne uspokojili všetci, ktorí to chcú. Táto všadeprítomnosť nedostatku v našich životoch robí štúdiu ľudského správania presvedčivou.

Mikroekonómia sa delí na teóriu spotrebiteľa, ktorá sa zameriava na správanie ľudí v trhovom prostredí, a na teóriu firiem, ktorá sa zameriava na to, ako podniky pôsobia, opäť v prostredí trhu.

Spotrebitelia sledujú svoj vlastný záujem
V 19-tom storočí ekonómovia označovali spotrebiteľov za homo economus. Pojem „ekonomický človek“ označuje idealizovaného človeka, ktorý koná racionálne, s dokonalými znalosťami a ktorý sa snaží maximalizovať osobnú užitočnosť alebo spokojnosť. Ekonomický človek dokáže existovať za predpokladu mnohých ekonomických modelov, dnes môžeme spotrebiteľov pokojne označovať za ekonomických ľudí, s odkazom na myšlienku, že jednotlivci sa rozhodujú na základe racionálneho sledovania svojho vlastného záujmu.

Význam vlastného záujmu je celkom jasný, je však dôležité pochopiť, čo ekonómovia myslia tým, že ho racionálne sledujú.
Pre ekonóma je správanie racionálne, ak pomáha dosiahnuť ciele. Ekonómovia neprijímajú morálny úsudok o cieľoch človeka. Správanie, ktoré sa môže zdať iracionálnemu iracionálne, nemusí byť také pre ekonóma. Aby to bolo jasnejšie, predstavte si, že niekto chce vykradnúť banku. Vzhľadom na tento cieľ by ekonómovia povedali, že ak si robí obhliadku banky a hľadá bezpečnostné kamery, je to pre neho racionálne správanie. Alebo ak niekto nenávidí kreditné karty, ekonómovia nerozoberajú dôvody, povedali by, že pre ňu je racionálne kreditné karty ničiť. 

Spotrebitelia chcú maximum, čo si môžu dovoliť
Ak si chce spotrebiteľ čokoľvek kúpiť, musí komunikovať s výrobcom - predajcom . Je jedno či v kamennej predajni, alebo cez internet. Teória spotrebiteľa hovorí, že je potrebné preskúmať ceny, pretože má záujem získať tie tovary a služby, vďaka ktorým bude jeho spokojnosť čo najvyššia za najnižšiu možnú cenu.

Vlastný záujem: Prečo ľudia nikdy nemajú dosť toho, čo chcú, a ako to ovplyvňuje politiku

Mikroekonómovia študujú túto interakciu matematicky dvoma spôsobmi. Najprv sa pokúšajú zistiť mieru spokojnosti spotrebiteľa priradením čísla podľa toho, ako si tento spotrebiteľ cení tovary a služby, ktoré sa rozhodne kúpiť na trhu. Tomuto číslu hovoria užitočnosť. Označuje celkové uspokojenie získané z konzumu tovaru alebo služby. Ekonomické teórie založené na racionálnom výbere zvyčajne predpokladajú, že spotrebitelia sa budú snažiť maximalizovať užitočnosť. Ekonomickú užitočnosť tovaru alebo služby je dôležité pochopiť, pretože priamo ovplyvňuje dopyt, a teda cenu, tohto tovaru alebo služby. V praxi nie je možné merať a kvantifikovať užitočnosť pre  spotrebiteľa. Niektorí ekonómovia sa však domnievajú, že pomocou rôznych modelov ju dokážu nepriamo odhadnúť. 

Za druhé, akt hľadania maximálneho uspokojenia interpretujú ako riešenie problému maximalizácie. Problém maximalizácie je keď spotrebiteľ chce čo najviac za svoje peniaze.

Ústredným problémom teórie spotrebiteľa je preto štúdia o tom, ako spotrebitelia maximalizujú užitočnosť v podmienkach trhu. Nakupujú za peniaze, ktoré majú k dispozícii, to, čo sa im páči.

Mikroekonómov, skúmajúcich maximalizáciu užitočnosti, fascinuje to, ako pekne ilustruje centrálne napätie v ekonómii. Ako najlepšie uspokojiť neobmedzené potreby obmedzenými prostriedkami. „Neobmedzené potreby“ sú zachytené pojmom užitočnosť a „obmedzené prostriedky“ sa týkajú konečného príjmu alebo rozpočtu spotrebiteľa. Ekonómovia to nazývajú problém obmedzenej maximalizácie. Opäť príklad. Ak máte rozpočet 1 000 eur mesačne na prenájom bývania a k dispozícii sú ponuky za 900, 1000 dolárov a 1 500 eur, tretiu ponuku musíte vylúčiť ako príliš drahý. Pri prvje ponuke by ste niečo dokázali ušetriť, ale ponuka druhá môže byť krajšie bývanie a ešte v rámci rozpočtu. 

Firmy tiež sledujú vlastný záujem
Neoddeliteľnou súčasťou mikroekonómie je teória firmy. Termín, ktorý ekonómovia používajú pre skúmanie toho, akým spôsobom sa rozhoduje obchodná spoločnosť o veľkosti výstupu, nákupu služieb výrobných faktorov. Tradičná teória vysvetľuje správanie firmy túžbou maximalizovať zisky. Ekonómovia sa domnievajú, že podniky existujú, pretože tímová výroba je efektívna a minimalizuje náklady na zmluvné vzťahy. Ekonómovia skúmajú, ako firmy fungujú, aby dosahovali čo najväčší zisk. Spoločnosti, podobne ako jednotliví ľudia, sa pokúšajú vyriešiť problém maximalizácie. 

Štúdia maximalizácie zisku je pre mikroekonóma zaujímavá v tom, že žiadna spoločnosť nemôže vyrábať, čo chce a v neobmedzenom množstve. Firmy majú obmedzenia, svojimi technickými schopnosťami a nákladmi na platby za vstupy, ako sú kapitál a práca. Mikroekonómovia opisujú tieto technické možnosti prostredníctvom výrobnej funkcie. Tento matematický vzťah popisuje, ako firmy používajú kapitál a prácu na výrobu svojich tovarov alebo služieb.

Mikroekonómovia sa zameriavajú na to, ako sa správajú spotrebitelia a spoločnosti, aby pochopili, prečo spoločnosť potrebuje hospodárske politiky na reguláciu a formovanie ich správania.