oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Radi sa presviedčame o tom, že za našimi nákupnými rozhodnutiami stoja racionálne výpočty, ale vieme, že sú často výsledkom emócií. To isté možno povedať o finančných trhoch. Známa hypotéza „efektívnych trhov“ tvrdí, že ceny akcií sú poháňané racionálnymi výpočtami. Obchodníci sú však ľudia a na ľudí pôsobia emócie. Prejavujú sa tieto emócie na akciovom trhu?
Štúdium tejto otázky je náročné, pretože emócie ľudí nie sú vždy pozorovateľné. Aj keď sa emócie prejavujú pozorovateľnými činnosťami, mnohé z týchto akcií, napríklad agresívne správanie alebo ostrejší jazyk, nie sú zachytené v žiadnych údajoch. Ale čo keby existoval spôsob, ako zmerať celkovú náladu krajiny a dať to do súvislosti so správaním finančných trhov? V ére streamovania sa to stalo reálnou možnosťou.
Výskum publikovaný v časopise Journal of Financial Economics, použil hudbu, ktorú ľudia radi počúvajú, ako meradlo národného sentimentu ovplyvňujúceho správanie na trhu. Stavia na koncepte „kongruencie nálady“, že výber hudby odráža náladu poslucháča, smutné piesne na pohreboch, veselé piesne na večierkoch a podobne. Spotify poskytuje súhrnné údaje o počúvaní v celej krajine a tiež algoritmus, ktorý klasifikuje pozitivitu alebo negativitu každej piesne.
Pomocou týchto vstupov sa dá vyhodnotiť „hudobný sentiment“. Ide o mieru sentimentu krajiny vyjadrenú pozitivitou piesní, ktoré jej občania počúvajú.
Sentiment investora je často definovaný ako všeobecná nálada medzi investormi týkajúca sa konkrétneho trhu alebo aktíva. Aj keď je táto definícia široko akceptovaná, je náročné vytvoriť čistú mieru nálady, ktorá by nebola ovplyvnená ekonomikou. Mnoho aspektov, ako napríklad dôvera spotrebiteľov, rast HDP, nezamestnanosť, prípady koronavírusu a úmrtia, má priame ekonomické účinky. Ak teda napríklad vysoký index spotrebiteľskej dôvery vníma rast akciového trhu, nemusí to nevyhnutne naznačovať, že emócie priamo ovplyvňujú akciový trh. Tento nárast by mohol byť skôr racionálnou reakciou na zlepšenie podmienok podnikania a zamestnanosti, na ktorých je index založený. Jednou z alternatív je teda vyhľadať iné „proxy pre nálady“ ako životaschopné ukazovatele národného sentimentu.
Predchádzajúci výskum sentimentu investorov používal šoky, ktoré ovplyvňujú národnú náladu, ale nie ekonomiku, napríklad výsledky veľkých športových turnajov. Na náladu však môžu mať vplyv aj ďalšie faktory, krajina môže prehrať športový zápas, ale tiež si užiť klesajúci trend nových prípadov ochorení na COVID-19. Preto vedci prišli s alternatívnym spôsobom zachytenia nálady jednotlivcov pomocou národných údajov Spotify.
Použitie hudby na meranie sentimentu
Jednou z obáv týkajúcich sa údajov o počúvaní hudby je, že ľudia si môžu vybrať hudbu na neutralizáciu nálady, a nie na jej vyjadrenie. Napríklad počúvanie pozitívnej hudby na zlepšenie zlej nálady. Ukázalo sa však, že to tak nie je. Hudobný sentiment je pozitívnejší počas slnečných a predlžujúcich sa dní. Výskum ukázal, že ide o obdobia s lepšou náladou, podobne ako obdobia, keď sa rušia obmedzenia týkajúce sa pandémie. Novinka štúdie teda spočíva v nájdení opatrenia, ktoré odráža národnú náladu. V prípade počúvania hudby ide o reflektovanie nálady bez ohľadu na to, čo to spôsobilo, či sú to futbalové výsledky, prípady COVID alebo čokoľvek iné. Dokonca údaje o počúvaní Spotify predpovedajú dôveru spotrebiteľov presnejšie ako štandardné prieskumy dôvery spotrebiteľov.
Akciové trhy reagujú na sentiment
Po prepojení sentimentu s akciovými trhmi vedci zistili, že pozitívnejší hudobný sentiment je spojený s vyššími výnosmi na burze v danej krajine v priebehu toho istého týždňa. Vedie aj k nižším výnosom budúci týždeň, čo naznačuje, že počiatočná reakcia bola dočasná a bola poháňaná sentimentom.
Niekto by mohol povedať, že tieto výsledky ukazujú iba na falošnú koreláciu podobnú „efektu Superbowl“, kde identita víťaza Superbowlu predpovedá pohyb na amerických akciových trhoch, aj keď na to neexistuje racionálny ani behaviorálny dôvod.
Vedci ale upozorňujú, že výsledky, ku ktorým sa s hudbou dopracovali, platia v 40-tich krajinách a nie sú poháňané niekoľkými extrémnymi hodnotami, ktoré skresľujú údaje. Zdôrazňujú, že výsledok je spoľahlivý vo všetkých triedach aktív. Aj keď základné výsledky berú do úvahy akcie, vysoký hudobný sentiment je spojený aj s väčšími nákupmi akciových podielových fondov. Zároveň vysoký hudobný sentiment koreluje s nižšími výnosmi štátnych dlhopisov, čo naznačuje, že investori prechádzajú z bezpečných dlhopisov na rizikovejšie akcie.
Prečo je hudobný sentiment dôležitý?
Cieľom tejto štúdie nebolo odhaliť výnosnú obchodnú stratégiu. Ani poukázať na to, že by investori mali počítať aj hudobným sentimentom a zaradiť ho medzi nástroje na predpovedanie akciového trhu. Namiesto toho chceli autori pomocou novej metriky, ktorá odráža národný sentiment a je k dispozícii v 40-tich krajinách, ukázať, aký majú emócie dopad na akciový trh. Inými slovami, že by si investori, pri investičných rozhodnutiach, mali dávať pozor na svoje vlastné emócie.
Tieto zistenia ale tiež naznačujú, že rast cien akcií, napríklad v sektore elektrických vozidiel alebo produktov umelej inteligencie, môže byť vyvolaný skôr sentimentom než fundamentmi. Investori by si preto mali dávať pozor na nákupy počas nafukujúcej sa bubliny, alebo na predaj počas výplachu. Táto štúdia navyše demonštruje silu veľkých dát pri odhalení agregátne prebiehajúcej nálady. Na rozdiel od športových udalostí, ktoré sú zriedkavé, si hudbu vychutnávajú ľudia stále a všade. Keďže je hudba univerzálnym jazykom, umožňuje nám vytvoriť porovnávaciu mieru národného sentimentu v reálnom čase na celom svete.
