oPeniazoch.sk, the conversation Foto:getty images
V rámci obmedzení v boji proti koronavírusu bolo ľuďom povedané, že každý, kto môže, nech pracuje z domu. Jednou z dôležitých otázok bolo, aký to malo dopad na produktivitu, ktorá je štandardným determinantom rastu HDP a miezd.
Uvoľňovaním opatrení pokračujeme na ceste k hospodárskemu oživeniu. Vidíme predvídateľných víťazov a porazených, ako napríklad sektor cestovného ruchu a maloobchod, ktorí sa dodnes z obmedzení spamätávajú, a na strane druhej internetový predaj a firmy, ktoré doručujú tovar k zákazníkom sa na slabé čísla rozhodne sťažovať nemôžu. Tomuto príbehu však chýba niečo dôležité. V prípade mnohých firiem bude zotavenie závisieť nielen od zrušenia obmedzení. Schopnosť firiem inovovať môže byť ešte ďalšie roky po pandémii obmedzená. Ale o tom nikto nehovorí.
Rast produktivity je kľúčový a čokoľvek, čo mu bráni, by stálo za to prehodnotiť. To, či práca na diaľku znižuje produktivitu je diskutabilné. Akademický výskum publikovaný roky pred pandémiou poukázal na jasné zvýšenie produktivity, keď ľudia pracujú z domu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) však v septembri 2020 zverejnila dokument, v ktorom naznačila, že celkové účinky budú negatívne, a pracovný dokument Bank of England z decembra s takýmto výsledkom súhlasil. Ak je to tak, zlou správou je, že mnohí veria, že práca na diaľku už nikdy úplne nezmizne.
Prečo vlastne práca na diaľku oslabuje produktivitu? Jedným z kľúčových dôvodov môže byť to, že produktivita je ovplyvnená našou schopnosťou prichádzať s nápadmi. Čím viac firiem prichádza s novými inovatívnymi myšlienkami, tým viac je národné hospodárstvo produkcie schopné.
Kreativita na pracovisku si vyžaduje nielen kreatívnych ľudí, ale aj skupinové myslenie. Výskum naznačuje, že pobyt v sociálnej izolácii ovplyvňuje množstvo aj frekvenciu našich myšlienok. Naopak, dobré nálady môžu prísť kdekoľvek, od formálneho stretnutia s kolegami, cez prestávku na cigaretu, až po čakanie v rade vedľa kolegu v miestnej vývarovni. Čím menej príležitostí na sociálnu interakciu, tým sú nápady, s ktorými prichádzame, chudobnejšie.
Toto je jadrom pojmu „kreatívna deštrukcia“ rakúskeho ekonóma Josepha Schumpetera. Vysvetľuje, ako ekonomiky rastú, vo väčšine ide o evolučný proces, v ktorom nové myšlienky nahrádzajú staré. Ak oslabíte tok myšlienok, dôjde k stagnácii. Mohlo by byť lákavé myslieť si, že nápady sú nadhodnotené a že dopyt spotrebiteľov určuje, aké nové produkty prichádzajú na trh. Ale často je to naopak.
Dobrým a známym príkladom vysvetlenia tejto myšlienky je slávna scéna z filmu Diabol nosí Pradu, kde módna magnátka Miranda Priestlyová (Meryl Streep) dáva novej asistentke Andy Sachsovej (Anne Hathaway) mrazivú lekciu fungovania odevného priemyslu. Na príklade vyťahaného modrého svetra Priestlyová poukazuje na to, že nejde len o nejaký odtieň modrej, ale o blankytnú modrú, ktorá pôvodne pochádza zo zbierky šiat od Oscara de la Rentu. Potom farbu skopírovalo množstvo ďalších dizajnérov, a následne sa dostala do obchodov a predali sa z neho milióny kusov. Ide o to, že nápady môže replikovať veľký počet firiem, čo v skutočnosti vytvára multiplikačný efekt z hľadiska hospodárskeho rastu.
Inovácia je v skutočnosti najdôležitejším determinantom dlhodobého ekonomického rastu. Krajiny, ktoré sú hostiteľmi inovatívnejších firiem, majú tendenciu dosahovať lepšie čísla HDP.
Vedci publikovali článok o tom, ako inovácie ovplyvňujú pandémie analýzou účinku predchádzajúcich pandémií na patentové prihlášky v popredných svetových ekonomikách. Ako napríklad španielska, hongkonská a ázijská chrípka, prasacia chrípka a encefalitída poznačili inovácie. Dospeli k záveru, že trvá približne sedem rokov, kým sa inováciám podarí zotaviť sa z pandemického šoku.
V priemere sú to dva až tri roky po pandémii, kým sa začne šok v množstve nápadov prejavovať, pretože spoločnosti vstupujú do pandémie s existujúcim zoznamom pripravovaných myšlienok. Následne zostávajú v depresii štyri alebo päť rokov.
Sektory náročnejšie na výskum sú postihnuté oveľa viac. A ak je to dôsledok vyňatia ľudí z ich pracovného prostredia a zabránenia im v interakcii obvyklým spôsobom, perspektíva práce na diaľku, ktorá by bola tentoraz polotrvalá, by mohla škody ešte zhoršiť.
Zrušenie obmedzení je skvelou príležitosťou, ako opäť rozhýbať „myšlienkovú ekonomiku“. Vlády by mali poskytnúť mimoriadnu pomoc firmám, ktoré sú obzvlášť dôležité pre výskum a vývoj, pričom by mali mať na pamäti časový rámec, v ktorom sa táto hrozba prejavuje. Tiež by mali investovať do toho, aby boli patentové úrady čo najefektívnejšie a aby zriadili viac priestorov, ktoré sú navrhnuté tak, aby sa ľudia schádzali a rozvíjali nápady. Najnovšie sľubné čísla obnovy nám hovoria, že sa všetko pomaly vracia do normálu, ale to môže byť klamlivé, potrebujeme pohľad z vtáčej perspektívy. Správne pochopenie dôležitosti dobrých nápadov je beh na dlhú trať, nie šprint, a musí to byť naliehavá priorita.
