oPeniazoch.sk, Fingo Foto: getty images
Ženy síce zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, avšak na sporiacich účtoch majú nasporených približne o 8 % viac finančných prostriedkov ako ich silnejšie polovičky. Podľa prieskumu Fingo.sk majú ženy na sporiacich účtoch zhruba 2000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 185 eur. Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 220 eur mesačne.
„Dôvodom, prečo ženy majú vyššie sumy na sporiacich účtoch je najmä to, že v míňaní sú konzervatívnejšie ako muži. Najčastejšie si odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Muži majú úspory skôr na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy, mladí šetria na bývanie. Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V rámci investovania sú však úspešnejší muži ako ženy. Dôvodom je, že dokážu podstúpiť väčšie riziko, ktoré v konečnom dôsledku prináša aj vyššie zisky. „Muži majú tendenciu vstupovať aj do rizikovejších aktív, kde majú možnosť aj väčšieho zisku. Pri ženách zohráva dôležitú úlohu dôslednosť a opatrnosť. Na druhej strane ich investičné rozhodnutia značne ovplyvňujú aj emócie. Vždy je preto dôležité mať pri investičných rozhodnutiach fundovaného finančného poradcu,“ doplnila Buchláková.
Podľa prieskumu až 60 % Sloveniek uviedlo, že investovanie nevyhľadáva a skôr verí sporiacim a bežným účtom. Podľa údajov Národnej banky Slovenska celkovo Slováci držia aktuálne na bežných účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Medziročne je to niekoľko percentný nárast. Ide o 42 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Celkový objem vkladov sa medziročne zvýšil o 9,6 %.
Šetrenie pritom nie je silnou stránkou Slovákov. Až 35 % ľudí nedokáže čeliť nečakaným finančným výdavkom. Problém majú najmä slobodné ženy. Kým 48 percent slobodných žien čelí neschopnosti čeliť neočakávaným finančným výdavkom a mnohé čelia aj neschopnosti splácať svoje aktuálne finančné záväzky, rovnaký problém má 36 percent mužov.
„Pri šetrení je dôležitý finančný plán. Pred jeho zostavením je potrebné aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele, ako je vzdelanie detí či vylepšenie bývania,“ doplnila Buchláková.
Napríklad domácnosť s priemerným mesačným príjmom 1 400 eur dáva mesačne na nutné výdavky, teda nájom, energie, splátky úverov, školné a stravovanie zhruba 70 % z celkových príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by tak mala byť úrovní aspoň 2 940 eur. Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu t.j. 140 eur, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 percent z celkového príjmu domácnosti. Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov.
