oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP;Henrich Mišovič
Čokoláda má často v našich životoch osobitné miesto. Všeobecne sa považuje za cenovo dostupné a v podstate neškodné potešenie. Ale zároveň je aj súčasťou globálneho priemyslu za vyše 71 miliárd eur ročne s znepokojujúcou históriou sociálnych a environmentálnych škôd.
Správy naznačujú, že problém sa zhoršuje aj napriek prísľubom veľkých výrobcov čokolády. Vedúci pracovníci nadnárodných čokoládových firiem pripustili, že kakaový dodávateľský reťazec je natoľko rozdrobený, že je neskontrolovateľný. Napríklad v súčasnosti sa odhaduje, že na kakaových farmách v západnej Afrike pracuje asi dva milióny detských robotníkov. Časť z nich je predaných do otroctva, kde sú nútení nosiť veľké množstvo kakaa, používať škodlivé pesticídy a manipulovať s mačetami.
Vysoký dopyt po čokoládových výrobkoch a nestála cena kakaa spôsobujú, že niektorí obchodníci sa snažia kúpiť lacnejšie bôby z odlesnených oblastí a z rastlín nižšej kvality. To ovplyvňuje ceny a postupy legitímnych poľnohospodárov, čím sa znižujú dosiahnuté zisky z udržateľnosti, napríklad lepšie obhospodarovanie pôdy.
Jadrom tohto zložitého problému je mimoriadna náročnosť so sledovaním kakaa z fariem až po spracovanie na finálny produkt. Väčšina svetovej plodiny, okolo 70 %, sa pestuje na malých farmách v odľahlých oblastiach Ghany a Pobrežia Slonoviny. Z týchto fariem ju zhromažďujú drobní obchodníci a transportujú do väčších zariadení, kde sa v obrovských množstvách obchoduje na medzinárodných trhoch. S mnohými rôznymi stranami, ktoré sa do pestovania zapájajú na začiatku dodávateľského reťazca, je spätné vysledovanie pôvodu bôbov mimoriadne ťažké.
Zatiaľ sa zdá, že certifikačné systémy ako Fairtrade, ktorých cieľom je podporiť zodpovedné získavanie zdrojov, zlyhali. Niektoré známe čokolády už tieto etické štítky na svojich výrobkoch nezverejňujú, namiesto toho je čoraz viac populárna vlastná certifikácia. Vedci ale prišli s riešením, ktoré sa ukazuje ako spoľahlivé, navyše navrhovaný systém nie je ani nedosiahnuteľný a spoľahlivo sleduje cestu z kakaovníkov až po čokoládu v rukách spotrebiteľa.
Systém používa tzv. „biomarkery“, niečo ako biochemické odtlačky prstov alebo čiarové kódy extrahované z DNA rastliny. Poskytujú jedinečný identifikátor rastliny, ktorý sa dá rozoznať aj v jej plodinách, v tomto prípade v bôboch. Biomarkery v kakaových bôboch sú natoľko odolné, že dokážu prežiť aj priemyselné procesy používané pri výrobe čokolády.
To by umožňovalo identifikáciu bôbov konkrétnej farmy zo zmesi rôzneho pôvodu v konečnom produkte. Táto metóda sa ukázala nateraz ako úspešne testovaná v štúdii dodávateľských reťazcov kakaa, pri ktorej sa sledovali konkrétne rastliny na jednotlivých farmách až po čokoládové výrobky.
Ďalším krokom by bolo vytvorenie databázy s dostatočným počtom vzoriek, aby sa história čokolády zakúpenej kdekoľvek na svete dala vysledovať spätne až na farmu, kde sa pôvodne kakao získavalo. Výrobcovia a zákazníci čokolády by presne vedeli, odkiaľ surovina v ich čokoláde pochádza.
Zatiaľ sa riešenie ukázalo ako efektívne v malej pilotnej štúdii, ale ak by sa dala metóda efektívne rozšíriť, nemohli by existovať žiadne výhovorky pre ďalšie zneužívanie v rámci dodávateľských reťazcov čokolády. Tvrdenia, že farmy sú príliš rozdrobené alebo vzdialené, alebo že je kakaový dodávateľský reťazec príliš zložitý, by sa razom stali neopodstatnenými.
Takúto databázu biomarkerov, ktorá identifikuje pôvod kakaových výrobkov, môžu firmy vytvoriť, podľa odhadu vedcov, za cenu necelých 6 eur na jednu farmu. Potom by bolo možné vyriešiť vážnejšie problémy odvetvia týkajúce sa detskej práce, moderného otroctva a dopadov na životné prostredie, a to cielenými auditmi konkrétnych fariem, kde producenti čokolády získavajú svoje kakao.
Čokoládový priemysel a vlády sa musia postaviť tejto etickej výzve. Dostávajú do rúk efektívny nástroj na dosiahnutie pokroku a zásadného zlepšenia obchodu, ktorý je plný drancovania životného prostredia a ľudskej biedy.
