oPeniazoch.sk, dlacalle Foto: SITA/AP
Centrálne banky by už mohli vedieť, že nemôžete mať záporné úrokové sadzby s nízkym výnosom dlhopisov a zároveň aj silný rast. Buď jedno, alebo druhé.
Centrálne banky si za každú cenu volia nízke výnosy dlhopisov, a to aj napriek všetkým známkam stagnácie, pred ktorými stoja jednotlivé ekonomiky. Nie je prekvapením, že trhy sa výraznejšie prepadli, poháňané technologickým sektorom, po poklese založenom na obavách z tempa ekonomického rastu. Účinky stimulačných balíčkov sú čoraz kratšie, čo sa odráža na zlých číslach priemyselnej výroby a miere očakávaní. Je zaujímavé, že európske trhy prudko poklesli po tom, čo Európska centrálna banka vyslala ultimátne holubičie posolstvo, zmenu svojho inflačného cieľa, ktorá by centrálnej banke umožnila prekročiť 2 % hranicu bez zmeny politiky.
O čom to všetko svedčí?
Po prvé, placebo efekt stimulačných balíčkov vykazuje menší vplyv. Vynaložené bilióny dolárov vytvárajú malý pozitívny efekt, ktorý trvá menej ako tri mesiace, ale zanecháva za sebou obrovskú stopu dlhu.
Po druhé, centrálne banky sú čoraz viac rukojemníkmi vlád, ktoré jednoducho nebudú brzdiť deficitné výdavky a nebudú uskutočňovať štrukturálne reformy.
Nezávislosť menových orgánov bola dlho spochybňovaná, ale teraz je zrejmé, že vlády využívajú uvoľnenú monetárnu politiku ako nástroj na opustenie štrukturálnych reforiem, nie na získanie času. Žiadna rozvinutá ekonomika nedokáže tolerovať mierne zvýšenie výnosov štátnych dlhopisov pri raste inflácie nereplikovateľných tovarov a služieb čo neznamená nič iné ako stagnáciu s vyššími cenami. Je to zlé znamenie pre celkovú ekonomiku.
Po tretie, účastníci trhu to všetko dobre vedia viac a akceptujú zvýšené úrovne rizika, pretože vedia, že centrálne banky nebudú uťahovať svoju ultrauvoľnenú monetárnu politiku. Vedie ku krehkejšiemu prostrediu a extrémnej miere ľahostajnosti.
Takzvané hodnotové sektory ťahajú dole akciový trh, čo ukazuje, že oživenie bolo ocenené a že budúcim rizikom sú slabé marže a slabý rast, zatiaľ čo tradiční príjemcovia „nízkych sadzieb navždy“ sa dostávajú na nové maximá.
Napriek obavám ratingových agentúr z rastúceho dlhu padlých anjelov, vládne medzi investormi, ktorí hľadajú výnos, extrémna spokojnosť. Nakupujú nekvalitné dlhopisy najrýchlejším tempom za posledné roky napriek rastúcemu počtu bankrotov. Padlým anjelom sa označuje dlhopis, ktorý sa zmenil na prašivý, pretože jeho emitent sa dostal do finančných problémov. Tieto dlhopisy majú vyššiu návratnosť ako dlhopisy s investičnou kvalitou, sú však rizikovejšie.
Centrálne banky odôvodňujú tieto kroky na základe názoru, že inflácia je len dočasná, pričom riziká zvýšenia cien ignorujú, aj keď sa tempo ich rastu spomalí. Ak ceny potravín a energií stúpnu o 30 %, potom poklesnú o 5 %, nie je to „prechodné“ pre spotrebiteľov, ktorí sú cenovo citliví a pokiaľ sa to týka zvýšenia cien vecí, ktoré nakupujú každý deň. Najnegatívnejšie ovplyvnené sú stredná a nízka trieda, pretože im bohatstvo nerastie pri raste cien aktív.
Faktory, ktoré spôsobujú zvýšenie miery inflácie, ale zároveň tiež vedú k nižším výdavkom a slabšiemu ekonomickému rastu, spoločne s nesprávne zvolenou uvoľnenou fiškálnou a menovou politikou, nie sú nástrojmi rastu. Sú nástrojmi stagnácie a rastu dlhu.
Zatiaľ sú centrálne banky presvedčené, že ich politika funguje, pretože akciové a dlhopisové trhy zostávajú silné. To je ako by ste postavili viac poldecákov pre alkoholika, pretože ešte nezomrel na cirhózu pečene. Nízke výnosy dlhopisov a vysoká úroveň dlhu s negatívnym výnosom nesignalizujú monetárny úspech, sú dôkazom úplného odtrhnutia trhov od reálnej ekonomiky.
Centrálne banky uviedli, že budú aj naďalej pokračovať v ultrauvoľnenej menovej politike minimálne rok a pol, bez ohľadu na to, čo to urobí s infláciou. Pre spotrebiteľov je to dlhý časový horizont na oslabenie kúpnej sily platov a úspor. Trhy môžu aj naďalej odmeňovať nadmerné a vysoké riziko, ale to nie je nič, čo by sa malo ignorovať, a už vôbec nie oslavovať. Extrémne riziko bude, ako vždy, obviňované z toho, že spôsobilo ďalšiu krízu. Ale príčina tohto extrémneho rizika, trvalá uvoľnená menová politika, sa neodstráni. V skutočnosti sa použije ako riešenie v prípade kolapsu trhu.
Centrálne banky by už mali začať s uťahovaním, postupným útlmom (tzv. tapering) a ukončením nákupu aktív, a ak sa domnievajú, že nízke výnosy štátnych dlhopisov sú fundamentálne odôvodnené, nech to preukážu trhy. Ak sú záporné nominálne a skutočné výnosy odôvodnené solventnosťou emitentov, prečo je potrebné, aby menové orgány nakupovali 100 % čistých emisií?
Realita je oveľa desivejšia. Ak by centrálne banky začali s taperingom, výnosy štátnych dlhopisov by stúpali na úrovne, ktoré by mnohé vlády s deficitnými výdavkami neustáli. Preto udržiavaním umelo nízkych výnosov centrálne banky zasievajú zárodky vyššieho dlhu, nižšej produktivity a slabšieho rastu. Ide o osvedčený recept na vytvorenie nadmernej kapacity a stagnácie.
