Inflácia prekračuje bankové úroky už piaty rok po sebe

Pridajte názor  Zdroj: TASR

3. 7. 2021 - Slovenské domácnosti majú vyše 60 % finančného majetku uloženého v bankách. Rast cien tovarov a služieb je zároveň podstatne vyšší ako úrokové sadzby nielen na bežných účtoch, ale aj na termínovaných vkladoch.

Slovenské domácnosti majú vyše 60 % finančného majetku uloženého v bankách. Rast cien tovarov a služieb je zároveň podstatne vyšší ako úrokové sadzby nielen na bežných účtoch, ale aj na termínovaných vkladoch. Inflácia rastie a už piaty rok po sebe prevýši úrokové miery na depozitoch. Obyvatelia Slovenska napriek tomu odkladajú svoje úspory práve na bankové účtu, kde ich hodnota postupne klesá, upozornili viacerí analytici.

„Počas posledných štyroch rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch,“ priblížila analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Priemerné ročné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od jedného do dvoch rokov boli podľa nej počas tohto obdobia v rozpätí od 0,88 % do 1,06 %. V prípade bežných účtov išlo o ešte nižšiu úroveň od 0,02 % až po 0,04 %. Rast cien tovarov a služieb sa však v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 %.

Podobne to bude aj v tomto roku. V marci a apríli sa inflácia s hodnotami 1,4 % a 1,6 % dostala cez úroveň jedného percenta, v máji dosiahla úroveň 2,2 % a ceny tak rástli najrýchlejšie za posledných 12 mesiacov. „Priplácame si za pohonné látky a tabak, menej ako vlani platíme za energie. V druhom polroku by mali byť medziročne vyššie už aj ceny potravín. Zdražovanie na Slovensku môže ovplyvniť taktiež surovinová kríza,“ upozornila Sadovská. Priemerná inflácia na Slovensku pre rok 2021 by podľa nej mohla dosiahnuť úroveň 1,8 %, prípadne aj vyššiu.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) držia Slováci v bankách približne 43 miliárd eur. „Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku,“ vysvetlila Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. „Súvisí to s nízkou finančnou gramotnosťou. Celkovo sú však ľudia v Európskej únii konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom,“ dodala Buchláková s tým, že v akciách majú Slováci uložené iba jedno percento svojho majetku. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne päť percent, no na západe je to podľa analytičky až štvrtina celkových finančných aktív domácností.

Preferencie Slovákov v oblasti investícií sa ale podľa prieskumu finančnej spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika mierne menia. Počas posledných troch rokov sa napríklad výrazne znížilo využívanie sporiacich účtov a termínovaných vkladov, keď ešte v rokoch 2018 a 2019 takto ukladalo svoje peniaze viac ako 60 % respondentov, podľa aktuálneho prieskumu je to už iba 41 % Slovákov.

Pokles podľa prieskumu zaznamenalo aj využívanie investičných fondov, a to z 20 % v roku 2018 na súčasných 15 %. Rovnako sa z 11 % na súčasných sedem percent znížil záujem o investovanie do nehnuteľností. „Sporiace účty a termínované vklady ponúkajú v súčasnosti tak nízke výnosy, že sa prakticky neoplatí ich využívanie v porovnaní s bežnými účtami,“ upozornila generálna riaditeľka KRUK Jaroslava Palendalová. Vysoké výnosy podľa nej neposkytujú ani investičné fondy a pokles podielu investícií do nehnuteľností môže súvisieť s veľmi rýchlym rastom ich cien v posledných rokoch.