oPeniazoch.sk, the conversation;INESS Foto: TASR/AP;getty images
V ostatnom desaťročí krajiny s rôznou úrovňou rozvoja zaviedli daňové politiky zamerané na zdaňovanie nealkoholických nápojov s vysokým obsahom cukru. Hlavným účelom týchto daní ale nie je zvyšovanie verejných príjmov.
Najdôležitejší rozdiel od iných daní, ktoré sa usilujú vyberať pri maximálnom možnom zachovaní neutrality, to znamená bez toho, aby narušili trh, je ten, že daň zo sladkých nápojov patrí do kategórie politík z oblasti zdravia, a nie fiškálnych politík.
Prečo zdaňovať nápoje s veľkým obsahom cukru?
Racionalita spočíva v prvom rade v negatívnych účinkoch (externalitách), ktoré pre spoločnosť predpokladá konzumácia sladkých nápojov. Nadmerný príjem tohto typu nealkoholických nápojov môže zvýšiť prevalenciu problémov ako je cukrovka a obezita, čo predstavuje značné náklady pre zdravotný systém.
Druhý argument sa týka problémov so sebakontrolou spojených so spotrebou takéhoto typu výrobkov. V tomto zmysle by uplatňovanie verejných politík, ktoré zvyšujú cenu týchto výrobkov, povzbudilo spotrebiteľov k prehodnoteniu týchto nákladov. Sami sa nakoniec rozhodnú, či aj naďalej budú nápoje tohto druhu súčasťou ich jedálnička, ak bude cena vyššia.
Čo nám hovorí ekonomická teória?
Môžeme vylúčiť, že dopyt po tomto type produktu je úplne nepružný, bez akejkoľvek reakcie spotrebiteľa na zvýšenie ceny. Skôr bude spotreba klesať, ak cena stúpne. Týmto spôsobom dane z tohto druhu nápojov povedú k zvýšeniu predajnej ceny, zníženiu marže pre výrobcov a zníženiu úrovne spotreby. Rovnako platí, že čím je dopyt po tomto druhu tovaru menej citliví na rast ceny, tým väčší je dodatočný príjem, ktorý môže štátna pokladnica získať. Na druhej strane musia tvorcovia politiky venovať pozornosť substitučným vzorcom spotreby sladkých nápojov, pretože dopyt sa môže posunúť smerom k iným nezdravým alternatívam, ako sú napríklad alkoholické nápoje.
Čo sa stane po zavedení dane?
Popularita zavádzania takéhoto typu daní umožňuje mať čoraz viac empirických dôkazov o ich účinkoch. Najmä zvláštnosti americkej politiky, ktoré umožňujú rôzne dane v každom meste, ponúkajú prirodzené experimenty nespochybniteľnej hodnoty.
Bohužiaľ, stále existuje veľká nezhoda, pokiaľ ide o presný vplyv týchto daní na dopyt a spotrebu sladkých nápojov. Napríklad odhadovaný vplyv zvýšenia ceny tohto tovaru o jedno percento, sa podľa štúdií prejaví oslabením dopytu v rozsahu od -0,13 do -3,87 %. Väčšina štúdií sa zameriava na Spojené štáty, kde je možné, že časť spotreby presunie prostredníctvom nákupov mimo geografického rozsahu pôsobnosti dane. V takomto ponímaní majú vyššie uvedené čísla tendenciu viesť k menej optimistickým poklesom spotreby týchto nápojov.
Dostupné čísla poukazujú na to, že zvýšenie dane negatívne ovplyvňuje konzumáciu rôzne, v závislosti od kategórie nápoja. Napríklad menej odrádza od konzumácie smoothie a džúsov, viac od konzumácie kolových nealkoholických nápojoch a podobne. A záleží aj na type spotrebiteľa, určite cena má väčší vplyv na dospelých ako na deti.
Aj keď niektoré štúdie poukazujú na zníženie skutočného príjmu kalórií (a zníženie hmotnosti) po zavedení vyššieho zdanenia, zdá sa, že spotrebitelia čiastočne nahrádzajú tieto nápoje inými nezdravými, ktoré sú od dane oslobodené.
Oprávnená obava súvisí s možnou regresivitou dane. Výdavky v tejto oblasti majú väčšiu váhu v nákupnom košíku najchudobnejších domácností. Týmto spôsobom daň predstavuje vyššie percento z príjmu znevýhodnených rodín. Toto hodnotenie je však neúplné z dvoch dôvodov. Musíme vziať do úvahy, že zníženie spotreby týchto výrobkov môže mať pozitívne účinky na blaho jednotlivca. Ľuďom s obmedzenejším rozpočtom sa môže stať, že pri vypustení nákupov zdanených nápojov zo svojho spotrebiteľského koša sa im z dlhodobého hľadiska zvýši blahobyt. Štúdie rovnako ukazujú, že najbohatšie domácnosti sú pravdepodobne aj tie najinformovanejšie a najviac obmedzujú nákup týchto nápojov. V tomto zmysle sa stratégia osvetovej kampane o nezdravej konzumácii cukru v kombinácii s racionálnosťou tejto dane javí ako účinná.
Konečný výsledok tejto fiškálnej politiky bude závisieť od regiónu a ďalších daňových politík. Napokon je veľmi zaujímavé sledovať, ako tieto dane môžu podporiť vývoj inovatívnejších a zdravších receptúr na nealkoholické nápoje zo strany firiem. Bohužiaľ, zatiaľ nie sú k dispozícii štúdie, ktoré by ukázali, aké dôsledky môže mať táto daňová politika z hľadiska zamestnanosti.
Uplatňovanie zdanenia nezdravých nápojov prostredníctvom zvýšenia DPH nezohľadňuje zloženie každého konkrétneho nápoja. A nemá dopad na spotrebu v stravovacích zariadeniach, kde cenová elasticita spotrebiteľa je iná, ako v hypermarketoch. Tieto dva aspekty môžu predstavovať prekážky v porovnaní so všetkými zdanlivo výhodami tejto novej daňovej politiky.
A na záver ešte citát z práce analytikov INESS pod názvom Trpká daň z cukru. „Z hľadiska ekonómie môžeme povedať, že ľudia napĺňajú svoje potreby a uspokojujú potrebu konzumovať chutné jedlá. Ak človek dobrovoľne preferuje nadváhu, miluje jedlo, prípadne sladké, tak nadmernou konzumáciou demonštruje svoje preferencie, napĺňa svoje ciele efektívnou alokáciou zdrojov, koná dobrovoľne, maximalizuje úžitok. Z hľadiska ekonómie rozhoduje o škodlivosti a dopadoch svojho správania sám jednotlivec, činí tak na základe porovnávania prínosov a nákladov konkrétneho správania. Orosená plechovka bublinkového nápoja neznamená len dupnutie na plyn inzulínovej produkcie, ale aj pocit uspokojenia, vďaka takýmto pocitom ráno vstaneme z postele a tešíme sa zo života. A pochopiteľne, chorobne obézni jednotlivci nie sú daňový, ale medicínsky problém.“
Jednou z krajín, ktoré v Európe podobnú daň zaviedli je aj Katalánsko. Vedci analyzovali údaje o miliónoch nákupných lístkov takmer 900 000 stálych zákazníkov veľkého reťazca supermarketov rok pred a rok po nadobudnutí účinnosti dane. Výhodou je, že takéto údaje umožňujú, aby sa každá rodina mohla časom porovnávať sama so sebou. Ukázalo sa, že došlo k zníženiu spotreby sladených nápojov a ich nahradeniu inými bez cukru, ale čistý vplyv na celkový konzumovaný cukor (a teda na zdravie) je malý, iba o 2,2 %.
Dane zo sladkých nápojov majú veľký potenciál, vyžadujú si však ďalšie doplnkové opatrenia, ako aj väčšiu viditeľnosť. Nestačí zvýšiť cenu, zaplatená daň, napríklad DPH, by sa na bločku mala uviesť osobitne. Zásadne preto, lebo táto daň zohráva dôležitú úlohu pri vzdelávaní a poukazovaní na ich škodlivosť na zdravie.
