oPeniazoch.sk, TASR
Na dekarbonizáciu ekonomiky má Slovensko voči niektorým krajinám západnej Európy rozdielny pohľad a aj vzhľadom na rozsiahle existujúce plynovodné siete preferuje namiesto skokových zmien postupné prispôsobenie súčasnej infraštruktúry. Investovať preto bude treba aj do modernizácie týchto sietí s postupným primiešavaním dekarbonizovaných plynov, najmä vodíka a biometánu. V piatok to v online diskusii Euroactivu o obnoviteľných plynoch povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
„Bolo by nešťastným riešením povedať, že do súčasnej infraštruktúry nebudeme nič investovať, ideme ju využívať, nechať ju schátrať a po desiatich rokoch sa škrabať na hlave, že čo teraz s ňou a ako ju obnoviť,“ povedal Galek. Slovensko má jednu z najrozvinutejších plynovodných sietí v Európe, no na prepravu vodíka alebo biometánu bude treba túto infraštruktúru modernizovať. Nejde pritom iba o samotné potrubia, ale napríklad aj o budovanie nových kompresorových staníc a čističiek. Doplniť bude treba aj pripojenie bioplynových staníc k plynovodom.
Galek zdôraznil, že okrem zeleného vodíka, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, nie je možné opomenúť ani iné druhy vodíka, vyrábané napríklad z prebytočnej energie jadrových elektrární. Jeden z variantov vodíkovej stratégie Slovenska je, že celú ekonomiku presunieme na využívanie vodíka. „V tom prípade by sme potrebovali na výrobu takéhoto vodíka 60 terawatthodín elektrickej energie,“ upozornil Galek. Celková spotreba energie na Slovensku je pritom v súčasnosti približne polovičná. K takejto úrovni výroby elektrickej energie sa Slovensko nepriblíži ani po spustení dvoch rozostavaných blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Tento variant vo vodíkovej stratégii však podľa Galeka nie je v praxi pravdepodobný a dôležitý bude dobrý energetický mix s inými nosičmi energie.
Dôležitou je pri dekarbonizácii ekonomiky a prechode na využívanie obnoviteľných zdrojov energie podľa štátneho tajomníka technologická neutralita a ekonomická efektivita transformácie. „Môžeme si pred tým zatvárať oči, ale peniaze budú vždy na prvom mieste,“ zdôraznil Galek. Financie, ktoré na prechod k uhlíkovej neutralite použijeme, bude totiž musieť v konečnom dôsledku zaplatiť spotrebiteľ.
