oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Digitálni pracovníci sa môžu nachádzať kdekoľvek na svete a vytvárajú väčšiu konkurenciu pre technické, odborné, vedecké, finančné a komunikačné pracovné miesta. Táto zvýšená globálna konkurencia vyvolaná digitalizáciou ohrozuje pracovné miesta, ktoré sa ešte pred niekoľkými rokmi považovali za neohroziteľné.
Digitalizácia transformuje informácie na číslice alebo kódy, aby ich bolo možné rýchlo a ľahko prečítať, preniesť a interpretovať digitálne. K masívnemu využívaniu informačno-komunikačných technológií dochádza od 90-tych rokov minulého storočia.
Vďaka nárastu širokopásmových infraštruktúr a rozšíreniu osobných zariadení ako sú smartfóny, či tablety, sa v ostatnom desaťročí digitalizácia dramaticky zvýšila. A ešte viac, keď vypukla pandémia. Používanie digitálnych údajov a aplikácií znamená pre firmy, pracovníkov aj spotrebiteľov významnú zmenu.
Výročná správa, ktorú práve zverejnila ILO, „World Employment and Social Outlook: Trends 2021“, sa zameriava na konkrétny aspekt digitalizácie: využitie digitálnych platforiem ako pracovného prostriedku. Tieto platformy slúžia na prepojenie spoločností, klientov a pracovníkov. Prostredníctvom digitálnej platformy sa úlohy prideľujú pracovníkom alebo klientom, ktorí požadujú službu a sú kontaktovaní s pracovníkmi, ktorí službu ponúkajú.
Čo sú digitálne pracovné platformy
Aby sme pochopili, ako to funguje v ekonomike platforiem, treba rozlišovať dva typy platforiem. Do prvej množiny patria tie, ktoré sú založené na použití mobilnej aplikácie s geolokáciou. Práca je určená pracovníkom, ktorí sa nachádzajú v určitých geografických oblastiach. Napríklad taxislužba alebo platformy na rozvoz jedla. A potom sú to on-line platformy, kde sa otvárajú aukcie na zrealizovanie konkrétnych úloh alebo objednávok na diaľku. Podstatou je využívanie on-line platforiem, ktoré umožňujú organizáciám alebo jednotlivcom prístup k neurčitej alebo neznámej skupine ďalších organizácií alebo jednotlivcov na riešenie špecifických problémov, poskytovanie špecifických služieb alebo produktov, výmenou za platbu.
Platformy sú teda digitálnym priestorom, kde sa stretnú pracovníci, ktorí ponúkajú svoju prácu, a klienti, ktorí požadujú službu. Ale kde je podnikanie pri využívaní týchto platforiem? V dátach. Tí, ktorí pracujú, zvyčajne platia províziu platforme, aby ich kontaktovali s klientmi, ktorými môžu byť spoločnosti alebo jednotliví klienti. Tieto spoločnosti alebo klienti zasa platia províziu alebo predplatné platforme za príjem služby.
Teleimigranti
V prípade lokalizačných platforiem spájajú algoritmy pracovníkov a zákazníkov na základe geolokácie. Zákazníci môžu tiež zadávať podmienky a vyberať pracovníkov na základe odporúčaní alebo hodnotení iných zákazníkov. Algoritmy sa snažia spojiť klientov a pracovníkov na základe cien, rýchlosti alebo kvality (opäť sa to odráža v odporúčaniach iných klientov), s ktorými pracujú. Služby na týchto platformách sú veľmi rozmanité a zahŕňajú dopravu, prekladanie, poradenstvo alebo konzultácie, cez programovanie, kódovanie, popis produktov atď. Preto majú pracovníci vzhľadom na typ práce vykonávanej na oboch platformách rôzne profily.
V prípade doručovacích služieb musíte mať vlastné vozidlo alebo dopravný prostriedok. Ak chcete zadávať údaje do systému, nepotrebujete ani extra školenie. Aby ste však mohli kvalifikovane prekladať alebo ponúkať právne alebo finančné analýzy, potrebujete znalosti a školenia.
Veľkou výhodou platforiem je, že procesy je možné rozdeliť na viac úloh, na mikroúlohy, ktoré môžu dostať rôzni ľudia z ľubovoľného miesta na svete. Opísal to Richard Baldwin v knihe The Globotic Upheaval: Robotics, Globisation and the Future of Work, teleimigranti sú ľudia, ktorí už nemusia cestovať do oblastí, kde je možnosť nájsť si prácu, pretože práca sa dostáva na ich obrazovky. Títo digitálni pracovníci sú roztrúsení po celom svete a znamenajú novú konkurenciu pre technické, odborné, vedecké, finančné a komunikačné pracovné miesta.
Kto pracuje cez digitálne platformy
Nie sú k dispozícii žiadne oficiálne údaje, len na základe rôznych prieskumov. Dá sa poukázať na to, že na týchto platformách už niekedy pracovalo okolo 11 % pracovnej sily z EÚ. Z údajov prieskumu MOP (2019), ktorý sa uskutočnil v rokoch 2015 a 2017 medzi 3 500 pracovníkmi zo 75 krajín sveta, sa dá vytvoriť profil priemerného pracovníka v oblasti digitálnych platforiem. Je to mladí muži (okolo 33 rokov) s vyšším vzdelaním (20 % má postgraduálne štúdium a 37 % VŠ), ktorí pracujú na viacerých platformách (50 % opýtaných). Asi 48 % opýtaných uviedlo, že nemá žiadnu inú prácu. Spomedzi tých, ktorí tento druh zamestnania kombinovali s iným, 57 % uviedlo, že išlo o vysoko kvalifikovanú prácu.
V rozvinutých krajinách pracuje na digitálnych platformách na troch mužov jedna žena. Podiel v rozvojových krajinách klesá na jedna ku päť. A to môže byť prekvapujúce, pretože sa v zásade hovorí o tom, že práce, ktoré je možné robiť z domu, by mohli byť pre ženy atraktívnejšie, pretože by umožnili zosúladenie pracovného a rodinného života.
Ak však vezmeme do úvahy hlavné povolania, ktoré na platformách dominujú, vidíme, že veci sa menia: väčšina úloh spadá do oblasti technologického a softvérového vývoja. A v tomto ponímaní má v porovnaní s mužmi lem má málo žien potrebné vzdelanie a skúsenosti. Je to ďalší dôvod na boj proti digitálnej priepasti a zvýšenie účasti žien na štúdiách technického smeru.
Podrobnejšie informácie Vám poskytne tento sprievodca prácou z domu.
V Európe predstavuje zamestnanosť v platformovej ekonomike stále len malú časť, ale čoraz viac ľudí (najmä mužov) je mladých a vysokoškolsky vzdelaných. Práce, ktorým sa venujú, im ponúkajú obrovskú flexibilitu a dokážu si ju ľahko prispôsobiť rôznym situáciám a okolnostiam. Polovica (49,6 %) z viac než 9 000 študentov a čerstvých absolventov popredných univerzít prevažne so zameraním na podnikanie a financie z 18 krajín strednej Európy a Francúzska vo veku 18 – 30 rokov, ktorí sa zúčastnili na prieskume pre štúdiu Deloitte Central Europe (CE) „First Steps into the Labour Market“ (Prvé kroky na trhu práce) pre rok 2021, by uprednostnila pracovné nastavenie, ktoré im umožňuje pracovať z rôznych miest vrátane domova s flexibilným pracovným časom (2018: 42,6 %). Medzi slovenskými respondentmi je to až 56 % opýtaných. Podľa vedúcej partnerky Deloitte na Slovensku Ivany Lorencovičovej musia spoločnosti, ktoré chcú prilákať najlepšie mladé talenty, pochopiť, ako vidí svoju budúcnosť nastupujúca generácia. „Vysielajú jasný signál, že preferujú možnosť pracovať flexibilne z hľadiska miesta aj času,“ uviedla. „Spoločnosti, ktoré sa tomu nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť, jednoducho nemusia byť zaujímavé pre najtalentovanejších študentov a absolventov. Naopak, tí môžu rýchlo prejsť k zamestnávateľom, ktorí vyhovejú ich potrebám.“
Keď sa hovorí o zdieľanej ekonomike, jedným dychom sa dodáva nedostatok ochrany pracovníkov a nedodržiavanie ich pracovných práv bez možnosti zásahu odborov. Digitalizácia nás núti vstúpiť do sveta neosobných pracovnoprávnych vzťahov. Možno to nebude bezprostredná budúcnosť na trhu práce, ale rastúci trend je vidieť už dnes.
