Hospodárske oživenie po pandémii: Inflačné napätie, rast dlhu a obnova s nuansami

Diskusia 1  
Hospodárske oživenie po pandémii: Inflačné napätie, rast dlhu a obnova s nuansami
Zdroj: the conversation
Foto: getty images;SITA/AP


23. 9. 2021 - Výnimočnosť šoku spôsobeného koronavírusom je v priamom kontraste s heterogenitou jeho účinkov. Aj keď sa na začiatku predpokladalo, že pandémia bude exogénnou poruchou ovplyvňujúcou všetky regióny rovnako, rýchlo sa začali prejavovať výrazné rozdiely. 

Spoločne nasadené opatrenia na riešenie pandémie sú rýchlejšie a ďalekosiahlejšie ako kedykoľvek predtým v histórii. Sú dôraznejšie ako počas finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009. V Európe sa často hovorí o tom, aby sa neopakovali vtedajší vlažný prístup, napríklad, aby sa predčasne neukončili fiškálne stimuly. Napriek tomu, že väčšinou sú krajiny za zvýšenie verejných výdavkov a dlhu, v reakcii vlády na pandémiu sa objavujú dva dôležité rozdiely. 

Nie všetky sektory činnosti boli postihnuté rovnako. Najviac postihnutých osôb bolo zaznamenaných pri najintenzívnejšom  kontakte s väčšou sociálnou interaktivitou. To bol rozhodujúci faktor pri vysvetľovaní rozdielov v poklesoch ekonomickej aktivity v roku 2020.

Nie všetky krajiny mali rovnaké kapacity na expanzívne opatrenia z dôvodu rozdielneho manévrovacieho priestoru vo fiškálnej politike. Niektoré si dokázali požičiavať, iné svoje možnosti vyčerpali.

Ak bol pokles v Spojených štátoch na úrovni 3,5 % a svetový priemer bol 3,3 %, v prípade Latinskej Ameriky ako celku bol vplyv viac ako dvojnásobný, pokles dosiahol 8,1 %.

Otázky ako rast neformálnej ekonomiky alebo inštitucionálna kvalita krajín sú tiež relevantné pri vysvetľovaní rôzneho ekonomického dopadu pandémie a účinnosti opatrení prijatých vládami.

V apríli 2021 Medzinárodný menový fond vo svojej jarnej správe o svetovom ekonomickom výhľade hovorí o nerovnomernom zotavovaní krajín. Koncom mája to zopakovala aj OECD, píše o „neobvyklom zotavení“. Podľa tejto správy Čína by už mala byť naspäť na predpandemických úrovniach príjmu na obyvateľa. USA by ich mali dosiahnuť  v polovici tohto roka. Hlavné krajiny eurozóny by k tomu dospeli medzi koncom roku 2021 a prvou polovicou roku 2023.
Hospodárske oživenie po pandémii: Inflačné napätie, rast dlhu a obnova s nuansami

Pokiaľ ide o rozvíjajúce sa krajiny, situácia v Latinskej Amerike je najrôznorodejšia. Napríklad Brazília by obnovila úroveň príjmu do konca roku 2022, zatiaľ čo Argentína by musela čakať do roku 2026.

Hospodárske oživenie po pandémii: Inflačné napätie, rast dlhu a obnova s nuansami 

Okrem reakcií na koronakrízu sa však diskusie o robustnosti obnovy zameriavajú aj na také problémy, ako je napríklad záväzok k naplneniu cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Už aj pred rokom 2020 tieto globálne ciele predstavovali významné výzvy, pandémia ich ešte viac skomplikovala. 

Sociálne začlenenie
Niektoré ukazovatele poukazujú na neúspechy: odstraňovanie extrémnej chudoby sa prvý krát po rokoch zastavil. Asymetria v schopnosti prispôsobiť sa práci na diaľku, najmä u tých s najnižšími príjmami, zvýšila nerovnosť. Technologické inovácie (urýchlené pandémiou) zlepšujú efektivitu a produktivitu, ale tiež zvyšujú nerovnosť na trhu práce.

Environmentálna udržateľnosť
Od roku 2015 je začlenená do cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a do Parížskej dohody o zmene podnebia, ku ktorej sa USA vrátili. V decembri 2019 EÚ predstavila svoj Európsky ekologický plán. Predpandemické výzvy týkajúce sa potreby „globálneho zelenej dohody“ sú dnes doplnené výzvami na ekologické zotavenie. V apríli 2021 bola pridaná databáza na sledovanie implementovaných stimulačných opatrení a na kontrolu plnenia vyhlásení a záväzkov oznámených inštitúciami na zlepšenie životného prostredia. Aj keď počiatočné výsledky neboli príliš sľubné, prítomnosť tohto kontrolného mechanizmu zo strany subjektu, ako OECD, stojí za to.

Obnova s nuansami
Reakcii EÚ na koronakrízu kraľuje plán obnovy. Predstavuje bezprecedentné úsilie o mobilizáciu zdrojov v rámci európskej integrácie. Okrem sumy ide aj o doteraz ťažko predstaviteľné zmeny vo vzťahoch medzi krajinami únie. Vydanie dlhu Európskou komisiou, financovaný pomocou nových daňových poplatkov ako je napríklad uhlíková daň, ktorá sa snaží zabrániť znečisťovaniu presídľovaním v globálnom meradle. Záväzok k digitalizácii (a očakávané súvisiace zvýšenie produktivity) a udržateľnosť, ktoré sú stanovené ako referenčné hodnoty v európskej stratégii obnovy. Napriek všetkému úsiliu európske plány blednú predtým, aké objemy zdrojov mobilizovala  Bidenova administratíva (1,9 bilióna USD), alebo aký úspech mali opatrenia prijaté v Číne (v prvom štvrťroku 2021 čínska ekonomika vzrástla o 18,3 %).

Hospodárske oživenie po pandémii: Inflačné napätie, rast dlhu a obnova s nuansami

Taktiež stavajú do protikladu svižnosť a rýchlosť reakcií týchto dvoch mocností s búrlivou cestou, ktorou Európa kráča k dosiahnutiu všetkých pôvodných dohôd, následných ratifikácií a účinnej implementácie, ktorá je stále príliš rozdrobená a príliš byrokratizovaná.

Ambiciózne medzinárodné plány obnovy v každom prípade čelia najmenej ďalším trom hlavným výzvam.

Efektívnosť riadenia zdrojov
Skúsenosti ukazujú, že časť finančných prostriedkov, ktoré sú teoreticky určené na „zahojenie jaziev“ a „spoľahlivo a pružne nasmerujú krajiny do budúcnosti“, je častejšie, než je žiaduce, zachytávaná určitými loby, ktoré sú dobre prepojené s verejnými orgánmi. Týmto spôsobom sa často používajú v prospech konkrétnych záujmov, ktoré sa nemusia zhodovať so všeobecnými záujmami, a môžu prispieť k zvýšeniu koncentrácie príjmu a bohatstva alebo k umelému udržaniu zombie aktivít. Ide o alokáciu zdrojov do sektorov, ktoré neboli životaschopné a ani nebudú životaschopné po pandémii, na úkor použitia s väčším zmyslom pre budúcnosť. Je to brzda oživenia. Zabezpečenie čo najlepšieho využitia mobilizovaných zdrojov a ich ochrana pred takýmto rušením je zásadne dôležitá. Ide o obzvlášť dôležitý problém pre krajiny alebo oblasti s najhoršou inštitucionálnou kvalitou.

Tvárou v tvár rastu dlhu
Je potrebné predpokladať, že problémy s dlhom na financovanie koronakrízy nemôžu byť neobmedzené. Až nadíde čas, potrebné zníženie dlhu by sa malo považovať za „maratón, a nie šprint“, ako to v roku 2012 povedal bývalý hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard. Tvárou v tvár tomuto pesimistickému scenáru je potrebné pripomenúť, že dynamika znižovania dlhu po druhej svetovej vojne, s Brettonwoodskými dohodami a Marshallovým plánom, je možno najúspešnejšia v histórii. Hospodársky rast, kompatibilný s implementáciou politík sociálneho zabezpečenia, potom umožnil výrazne absorbovať pomer dlhu. Dôslednosť vymáhania je teda najlepším liekom na riešenie problémov dlhu.

Inflačné napätie a starnutie
Ďalším dôvodom na opatrnosť je počínajúce napätie smerom k nárastu inflácie a rastu úrokových sadzieb, ako to vidíme v americkej ekonomike. Niektorí to pripisujú prechodným faktorom, relativizujú výraz „dlhodobo veľmi nízky“, ktorý sa donedávna vzťahoval na úrokové sadzby. Okrem predpokladaného možného zvýšenia dlhového zaťaženia, sú podľa názoru výskumníkov Charlesa Goodharta a Manoja Pradhana, problémy spojené aj so zásadným faktorom, starnutím vyspelých ekonomík, ale aj Číny. A to si vyžaduje zavedenie demografických aspektov do rovnice, ktorá je už aj tak veľmi zložitá.