India požiadala EÚ o ochrannú známku pre basmati, čo nahnevalo Pakistan

Pridajte názor  Zdroj: TASR

12. 6. 2021 - K mnohým a dlhoročným sporom medzi Indiou a Pakistanom sa tento rok pridal ďalší. Spoločná kulinárska história oboch krajín je totiž definovaná ryžou basmati.

K mnohým a dlhoročným sporom medzi Indiou a Pakistanom sa tento rok pridal ďalší. Spoločná kulinárska história oboch krajín je totiž definovaná ryžou basmati. A práve táto dlhozrnná ryža sa stala novým jablkom sváru medzi odvekými súpermi.

India totiž požiadala o exkluzívnu ochrannú známku, ktorá by jej zaručila výlučné vlastníctvo titulu basmati v Európskej únii (EÚ). Vyvolala tak spor, ktorý by mohol zasadiť tvrdú ranu pozícii Pakistanu na dôležitom vývoznom trhu - v EÚ.

„Je to ako zhodiť na nás atómovú bombu,“ uviedol Ghulam Murtaza, spolumajiteľ ryžových mlynov neďaleko Láhauru, druhého najväčšieho pakistanského mesta.

Pakistan sa okamžite postavil proti postupu Indie, ktorá chce získať chránené zemepisné označenie (CHZO) od Európskej komisie pre svoju ryžu basmati.

India je najväčším vývozcom ryže na svete. Jej ročné príjmy z exportu dosahujú približne 6,8 miliardy USD (5,61 miliardy eur) podľa údajov OSN. Pakistanu patrí štvrtá priečka s exportom ryže v hodnote 2,2 miliardy USD. Obe krajiny sú pritom jedinými globálnymi vývozcami basmati.

Od Karáči po Kalkatu je basmati základom každodennej stravy obyvateľov južnej Ázie. Podáva sa spolu s pikantným mäsovým či zeleninovým kari a je hviezdou nekonečne rozmanitých jedál na svadbách a oslavách v oboch krajinách, ktoré sa rozdelili až po získaní nezávislosti od britskej koloniálnej nadvlády v roku 1947.

Odvtedy viedli spolu tri vojny, pričom posledná potýčka v roku 2019 zahŕňala aj cezhraničné nálety, prvé takmer po 50 rokoch.

Diplomatické vzťahy medzi nimi sú napäté už celé desaťročia a obe krajiny sa na medzinárodnej scéne bežne vzájomne urážajú.

Pakistan v uplynulých troch rokoch zvýšil vývoz basmati do EÚ, pričom využil ťažkosti Indie pri plnení prísnejších európskych noriem v oblasti pesticídov. Podľa Európskej komisie teraz pokrýva dve tretiny ročnej spotreby basmati v regióne vo výške približne 300.000 ton.

„Pre nás je to veľmi, veľmi dôležitý trh,“ upozornilo Pakistanské združenie vývozcov ryže, ktoré tvrdí, že pakistanské basmati je organickejšie a „kvalitnejšie“.

Status CHZO garantuje práva duševného vlastníctva pre výrobky spojené so zemepisnou oblasťou, v ktorej prebieha najmenej jedna etapa výroby, spracovania alebo prípravy.

Indický čaj Darjeeling, káva z Kolumbie a ďalšie zahraničné výrobky už získali CHZO.

Táto známka sa líši od chráneného označenia pôvodu, ktoré vyžaduje, aby sa v dotknutom regióne uskutočnili všetky tri etapy, ako je to napríklad v prípade francúzskeho syra brie alebo talianskej gorgonzoly.

Takéto výrobky sú zákonom chránené proti napodobňovaniu a zneužitiu v krajinách viazaných dohodou o ochrane vlastníctva, a to umožňuje predávať ich za vyššie ceny.

India síce argumentuje, že vo svojej žiadosti netvrdila, že je jediným producentom basmati pestovanej na úpätí Himalájí, ale získanie štatútu CHZO by jej toto uznanie poskytlo.

Podľa pravidiel EÚ sa teraz musia obe krajiny pokúsiť dosiahnuť dohodu do septembra.

„Historicky sú reputácia aj geografická oblasť (pre basmati) spoločné pre Indiu a Pakistan,“ uviedla právna výskumníčka Delphine Marie-Vivienová.

Dodala, že v Európe došlo k viacerým prípadom nesúhlasu s ochrannými známkami a vždy sa našiel kompromis.

Pakistan dúfa, že presvedčí Indiu, aby namiesto toho podala „spoločnú žiadosť“ v mene spoločného dedičstva, ktoré predstavuje basmati.

Ak sa mu nepodarí dosiahnuť dohodu a EÚ rozhodne v prospech Indie, môže sa Pakistan obrátiť na európske súdy, ale jeho ryžový priemysel medzitým môže počas dlhého procesu skúmania pôvodu basmati upadnúť do zabudnutia.