oPeniazoch.sk, the conversation Foto:TASR/AP
Je správne, aby niektoré veľké farmaceutické spoločnosti efektívne profitovali z pandémie, najmä vzhľadom na záväzky konkurencie, ktorá sa rozhodla predávať svoje vakcíny bez zisku?
Farmaceutická spoločnosť Pfizer očakáva, že tento rok zarobí na predaji svojej vakcíny na COVID-19 až 26 miliárd dolárov. Zisky za prvý štvrťrok 2021 sú zjavne o 44 % vyššie ako pred rokom. Podobné očakávania má aj spoločnosť Moderna, 18,4 miliárd dolárov, čo by znamenalo historicky prvý zisk zaznamenaný v tomto roku.
Z morálneho hľadiska by si človek mohol myslieť, že takéto obrovské sumy sú neprijateľné, keď toľko priemyselných odvetví, od umenia, gastro, maloobchodu, po cestovanie, aby sme vymenovali aspoň niektoré, sa muselo náležite vysporiadať s krízovou situáciou z dôvodu výluk a sociálnych obmedzení.
Ale rovnako by sa dalo tvrdiť, že farmafirmy majú obchodnú aj sociálnu zodpovednosť za použitie svojho modelu ziskovosti pri poskytovaní vakcín svetu.
Názory na firemné práva sa dlhodobo delia do dvoch skupín. V prvej sú tí, ktorí považujú firmu za stroj na maximalizáciu zisku pre akcionárov. V druhej tí, ktorí veria, že hoci je dosiahnutie zisku nevyhnutným firemným cieľom, korporácia nesie rovnako zodpovednosť aj voči svojim zamestnancom, životnému prostrediu, komunite a spoločnosti ako celku.
Tí z druhého tábora, zastávajú takýto názor čiastočne preto, lebo to podporujú praktiky vo svete „common law“, čo je súbor precedensov záväzných pre budúce rozhodnutia. Ide o angloamerické, či anglosaské právo, systém založený na obecnom práve. V krajinách vrátane Veľkej Británie, Írska, USA, Kanady a Austrálie, kde stoja za právnym systémom rozhodnutia najvyšších súdov, ktoré sú záväzné pre ostatné súdy, siaha tento prístup až do 19. storočia. Uznáva firmu ako samostatný subjekt oddelený od jej akcionárov.
Nielenže je tento pohľad na zodpovednosť spoločnosti právne správny, je to aj spoločensky zodpovedný pohľad, pretože uznáva širšie dôsledky mentality „zisku za každú cenu“. Berie do úvahy ľudskú stránku podnikania, napríklad vplyv na pracovníkov a miestne komunity v prípade zatvorenia tovární a outsourcingu výroby na miesta s nižšími mzdovými nákladmi (a často aj slabšou reguláciou).
Tento pohľad na to, ako by mala vyzerať firma, plne akceptuje zásadnú úlohu akcionárov pri poskytovaní kapitálu na financovanie nákladného výskumu a vývoja základných produktov. Uznáva však aj ďalšie zásadné úlohy, napríklad rolu zamestnancov, ktorí poskytujú svoj talent a pracovnú silu, alebo úlohu spoločnosti pri zabezpečovaní dopytu po tovaroch a službách. A keďže spoločnosť nemôže fungovať bez toho, aby každý účastník zohral svoju úlohu, mali by všetky tieto a ďalšie záujmy tvoriť súčasť rozhodovacieho procesu.
A zdá sa, že to robia aj firmy Pfizer a Moderna. Iste by bolo znepokojujúcejšie, keby sa ich riadiace tímy rozhodli nevenovať sa vývoju vakcíny na COVID-19 z dôvodu obrovských finančných nákladov a rizika ohrozenia reputácie, ktoré by nevyhnutne nasledovalo, keby sa pokusy ukázali ako neúspešné. Potom sú tu korporácie, ktoré sa rozhodli ísť lacnejšou cestou, aby si zabezpečili svoje konečné výsledky. Šéf veľkej farmafirmy by mohol oprávnene tvrdiť, že najbezpečnejšou možnosťou by mohlo byť zameranie sa na opačný koniec počas globálnej pandémie, a teda zabrániť všetkým potenciálne ochromujúcim externalitám, ktoré sa spájajú s vývojom celkom novej vakcíny. Toto však nebola cesta, ktorú si vybral Pfizer, keď zvážil rôzne faktory, ktoré do tejto hry vstupujú, vrátane spoločenských výhod očkovania, súvisiacich obchodných rizík takéhoto podniku a samozrejme šance na zvýšenie zisku. Moderna a Pfizer a ich vývojový partner BioNTech, urobili presne to, čo vyžadovali rámce práva obchodných spoločností v ich príslušných krajinách.
V USA, v ktorých majú Pfizer a Moderna sídlo, najvyšší súd uznal, že korporácie majú zodpovednosť nad rámec výhradného dosiahnutia zisku. Väčšina štátov tiež uzákonila takzvané „stanovy volebných obvodov“, kedy predstavenstvo pri rozhodovaní musí zohľadniť záujmy všetkých zúčastnených strán. Vedenie firmy môže považovať „ktorékoľvek alebo všetky skupiny“ za ovplyvnené činnosťou firmy, teda okrem akcionárov, zamestnancov sem patrí aj širšia komunita.
To isté platí v Nemecku, domovskom sídle spoločnosti BioNTech, ktorá ako prvá vyvinula vakcínu Pfizer. Hlavnou povinnosťou vedenia v nemeckých korporáciách je pracovať v „záujme firmy“. Aj keď nie sú podrobnejšie definované, všeobecne sa akceptuje, že medzi tieto záujmy patria aj záujmy celej spoločnosti.
Takže farmaceutické spoločnosti to nechápu nesprávne, keď očakávajú že budú z pandémie profitovať. Nebolo by správne keby ignorovali zjavné a rozsiahle globálne spoločenské škody spôsobené pandémiou a zamerali by sa namiesto toho na finančné a potenciálne závažné reputačné riziká vývoja vakcíny pre svet. Namiesto toho postupovali v súlade s tým, čo vyžaduje právo obchodných spoločností a čo by mala robiť každá firma. Uznávať prínos každého hráča v organizácii, od akcionárov, zamestnancov, dodávateľov, po celú spoločnosť, a zodpovedajúcim spôsobom ich odmeniť. Či už z finančného alebo medicínskeho hľadiska.
