oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
V rámci svojich obchodných politík, niektoré banky zasielajú svojim klientom poštou kreditné karty aj bez predchádzajúcej žiadosti zákazníka. S takouto praxou sa spája veľa pochybností, najmä v súvislosti s jej zákonnosťou a ekonomickými dôsledkami vyplývajúcimi z použitia týchto kariet.
Kreditné karty súvisia s rôznymi typmi finančných produktov a rôznymi podmienkami, najmä pokiaľ ide o splácanie dlhu. Nedostatok informácií poskytovaných vydávajúcimi subjektmi navyše vystavujú riziku tých, ktorí kartu dostanú „len tak“.
Pri používaní týchto finančných produktov by mal vždy prevažovať zdravý rozum, pretože zodpovednosť v každom prípade bude niesť držiteľ karty. Faktom je, že jej použitie znamená prijatie podmienok stanovených subjektom a jej nedbanlivé použitie môže mať vážne ekonomické následky, s ktorými sa nie každý držiteľ karty dokáže popasovať. Aj v tomto prípade platí staré známe: neznalosť podmienok nezbavuje povinnosti ich dodržiavania.
Karta odoslaná bez predchádzajúcej žiadosti má rámec konkrétnej formy zmluvy a podľa bankových postupov je zmluva zákazníkom akceptovaná pri prvom použití karty. Tým sú prijaté všetky podmienky spojené s produktom. Flexibilita uplatňovaná na tieto dohody znamená, že výslovné prijatie nie je požiadavkou platnosti a postačuje tichý súhlas. Takéto akceptovanie by sa ale nemalo zamieňať s iba nečinnosťou bez reakcie, ktoré v tejto súvislosti nestačí na „podpis“ zmluvy. Inými slovami, ak užívateľ kartu dostane a nepoužije ju, zmluva uzavretá nebude. Vyžaduje sa jednoznačný znak prijatia, v tomto prípade dobrovoľné použitie karty. Kým v prvom prípade banka nebude môcť za zaslanie karty nič účtovať, po aktivácii karty pri jej prvom použití si však môže nárokovať na poplatky spojené so zmluvným produktom.
V niektorých prípadoch sa kreditné karty viažu na úverový rámec. Ide o revolvingový úver, kedy klient banky vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne dlžnú sumu splatí jednorazovo. Následne po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. V prípade, že vyčerpanú sumu spláca, má k dispozícii len tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Pod pojmom revolvingová karta teda rozumieme takú kreditku, pri ktorej sa výdavky hradia v pevných splátkach bez ohľadu na dlžnú sumu a kredit sa automaticky obnovuje každý mesiac. Pri bežnej kreditke je potrebné na konci každého mesiaca zaplatiť celú sumu, ak nechcete, aby vám bola takáto pôžička nevýhodne úročená.
Aj keď sú z technického hľadiska oba nástroje kreditné karty, dôsledky ich používania sa navzájom radikálne líšia. Revolvingové karty dokážu generovať neustále zvyšovanie dlžného kapitálu, lehota splácania a storna sa značne predlžuje. Banky si vyhradzujú právo na jednostranné zvýšenie úrokových sadzieb a nákladov spojených s ich používaním. Úroky sa počítajú zo sumy vyčerpanej z úverového účtu, aj v tomto prípade pri niektorých kartových transakciách existuje bezúročné obdobie. V niektorých krajinách sa prax s využívaním revolvingových kariet stala predmetom sťažnosti pred Najvyšším súdom a centrálne banky uvádzajú celý rad odporúčaní ako by banky mali takúto prax ukončiť a zamerať sa na nápravu vzťahov medzi bankami a tými, ktorí tieto karty už majú. V odporúčaniach je napríklad uľahčenie prístupu k informáciám o dlžných sumách, podmienkach splácania atď.
Zákazníkom ale stále chýbajú jasné a zrozumiteľné informácie, keď je nevyžiadaná karta zaslaná, najmä s ohľadom na finančnú (ne)gramotnosť a možných dôsledkov vyplývajúcich z jej použitia. Na jednej strane je pravda, že máme do činenia s praktikami, proti ktorým nemožno namietať z právneho hľadiska, ale na druhej strane je hľadisko etické. Bankový kódex by mal preto obsahovať výslovné odporúčanie týkajúce sa tohto druhu obchodných praktík, ktoré by bránilo zasielaniu nevyžiadaných kariet, pretože sa to považuje za neetický postup. Ide predsa o finančný produkt, ktorý môže spôsobiť vážne ťažkosti z nesprávneho úsudku zákazníkov, z dôvodu ich neznalosti a nedostatku informácií. Neraz sú ponuky spojené so zmluvami natoľko mätúce, že nakoniec je zmluva uzavretá v dobrej viere, aj keď zákazník to nevie správne vyhodnotiť, pretože nemá jasné a dostatočné informácie.
Aj keď väčšina právnych nárokov sa viaže na podmienky používania, obchodné kroky a mechanizmy akceptácie týchto kreditných kariet sa dajú považovať za neetické. V tejto súvislosti je na zváženie implementácia zákonných obmedzení.
