oPeniazoch.sk, TASR
Európska centrálna banka (ECB) sa rozhodla, že zatiaľ nebude signalizovať, kedy začne obmedzovať monetárne stimuly. Namiesto toho potvrdila výrazne expanzívne nastavenie menovej politiky. Dôvodom je, že aj podľa aktualizovaných prognóz zostane tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v dohľadnom čase pod jej inflačným cieľom.
„Inflácia sa uplynulých mesiacoch zrýchlila, predovšetkým z dôvodu vplyvu nízkeho základu pre porovnanie, dočasných faktorov a zvýšenia cien energií. Očakáva sa, že bude pokračovať v raste v druhej polovici roka, než klesne, ako budú prechodné faktory slabnúť,“ uviedla šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov.
Podľa Lagardovej predpovede ECB signalizujú postupné zvyšovanie inflačných tlakov v horizonte prognóz (do roka 2023), tieto tlaky však zostanú utlmené vzhľadom na slabosť ekonomiky. ECB počíta s tým, že inflácia „zostane pod naším cieľom“.
Ako tiež uviedla Lagardová, „zachovanie priaznivých podmienok financovania počas obdobia pandémie je nevyhnuté pre zníženie neistoty a podporu dôvery, teda pre podporu ekonomickej aktivity a zachovanie strednodobej cenovej stability“. Sprísnenie podmienok financovania by podľa nej bolo predčasné a ohrozilo by pokračujúce zotavovanie ekonomiky a inflačný výhľad. Preto sa Rada guvernérov rozhodla potvrdiť mimoriadne stimulačné nastavenie menovej politiky.
Rada guvernérov ECB na svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 % a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 %. Takisto nezmenila parametre pandemického programu nákupu aktív.
Inflácia by podľa aktualizovaných prognóz ECB mala tento rok dosiahnuť až 1,9 % (marcová predpoveď 1,5 %). V roku 2022 ECB počíta s nárastom spotrebiteľských cien o 1,5 % (1,2 %) a v roku 2023 naďalej s infláciou na úrovni 1,4 %.
Inflačný cieľ ECB je stanovený v strednodobom horizonte na úrovni blízkej, ale nižšej ako 2 %.
