Tam, kde je zisk, panika nebude príliš ďaleko 

, MorningPorridge Foto: getty images

Zabudnite na raketový rast, či prepad kryptomien. Veľkým problémom trhov je vnímanie skutočného obrazu, ktorý predstavujú hrozby ako je inflácia, uvoľnená monetárna politika a cenová udržateľnosť. 

Čoho by sme sa mali obávať? Veľkou otázkou zostáva, ako dlho môžu zostať širšie trhy natoľko silné. Nemá zmysel hľadať indície o zásadnom smerovaní trhu v titulkoch svetových finančných správ. Tento víkend sa to opäť krútilo len okolo kryptomien. Od zastarania bitcoinu, pravdepodobného zavŕšenia ethera ako nového boha a predpovedí novej rally, ktorá má prísť, a to aj napriek prepadu. To sú ale nepodstatné správy. Pokiaľ ide o skutočné trhy, odvádzanie pozornosti kryptomenami, či titulky o tom, ako točia investície „inteligentní“ investori ako je Softbank a ARKK, sú iba šumom. Sú to iba malé príbehy. Kryptomeny sú zaujímavé len pre tých hore, hoci byť „šéfom“ správcovského fondu nezabezpečuje ochranu pred aroganciou toho, že v zásade je tento sektor nesprávny a prekúpený. Je pravdepodobné, že straty z kryptomeny asi ovplyvnia tento týždeň celkový sentiment, čo prispeje k ostrému a včasnému varovaniu pred prasknutím bubliny.

Veľkou otázkou smerovania trhu je rozoznávanie skutočného obrazu. A to v súčasnosti nie je vôbec jednoduché pri toľkých rozporoch. Nakoniec ale vidíme trojicu inflácia (nedostatok surovín a ponuky pracovných síl), Taper Tantrum, (čo sa dá voľne preložiť ako hnev z toho, že uvoľnená monetárna politika tu bude navždy) a dlhej životnosti tohto trhu. Tieto problémy sa nedajú vyriešiť individuálne.

Napríklad vieme, že vo Veľkej Británii a USA sa objavuje obrovský problém s nedostatkom pracovných síl, keďže firmy očakávajú opätovné otvorenie. Okrem toho, popri optimistických rastových očakávaniach sú rovnako rozšírené aj predpovede rekordu v počte bankrotov na pozadí rozsiahleho post covidového finančného zúčtovania, ktorému sa nedá vyhnúť. Firmy nedokážu ďalej bojovať s vyššími sadzbami, dlhovým zaťažením alebo jednoducho už pre ne niet miesta v postpandemickej ekonomike. Mnoho podnikateľov trápi udržateľnosť po tom, čo investovali svoje dôchodkové fondy, úspory a vybrali si nové hypotéky popri vládnej pomoci, len aby udržali svoje firmy na hladine za posledných 15 mesiacov. Sú to celkom tragické veci a veľmi nespravodlivé, ak sa pozrieme na bohatstvo, ktoré prúdilo do najväčších spoločností držiacich akcie. Trhy nikdy neboli spravodlivé…

Znepokojujúca je kombinácia neistôt: inflačná hrozba rastúcich mzdových nákladov a obchodná kontrakcia spôsobená dlhom. Dá sa to povedať aj jedným slovom, stagflácia. 

Z pohľadu cien na trhoch sa výhľad zdá byť ružový. Všetky údaje ukazujú, že očkovanie chráni pred novými kmeňmi COVID 19, čo umožňuje znovuotvorenie globálnej ekonomiky, a to aj napriek tomu, že centrálne banky pokračujú s ultranízkymi úrokovými sadzbami a monetárnymi experimentmi prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania. Nízke ceny, ľahko dostupné peniaze, uvoľnený doteraz potláčaný dopyt spotrebiteľov. Jediné, čoho sa treba skutočne obávať, sú zjavne „dobré“ problémy v podobe rastúcich cien surovín, pretože cena všetkého rastie s nedostatkom. 

Napriek pandémii a jej obrovskému dopadu na HDP jednotlivých štátov, blížime sa k rekordným cenám akcií. Je to preto, že predpokladáme, že sa blíži čas rozmachu? Od chvíle, keď sa objavila pandémia, očakávame oživenie čoraz viac. Index S&P 500 vzrástol od pandemického minima v marci 2020 o 88 %, pričom globálna ekonomika stále efektívne stagnuje. Trh je v zásade ťahaný očakávaním, že globálna ekonomika sa takmer zdvojnásobí, alebo sú dnes jednoducho ceny akcií skreslené, predražené. 

Trhy fungujú v rally režime od roku 2009  a ich rast nemá nič spoločného s budúcim ekonomickým výhľadom alebo očakávaniami rastu výnosov. Prudký rast cien akcií po globálnej finančnej kríze v roku 2008 neviedol k výraznému rozmachu ekonomickej aktivity. Rast bol výrazne nižší než optimálny a nepomohla mu ani politika úsporných vládnych výdavkov. Akciové trhy naopak rástli do veľkej miery na pozadí lacných peňazí centrálnej banky a úrokovými sadzbami, ktoré skôr trestali. Nízke sadzby nútili investorov riskovať pri hľadaní výnosov, čo viedlo k dnešným umelo nafúknutým, značne  skresleným trhovým oceneniam. Akcioví analytici si fandia, že ceny pôjdu vyššie pri oživení po pandémii a dramaticky zvýšia výnosy spoločností. Sami seba klamú. Áno, príjmy firiem budú stúpať, avšak ocenenia akcií sú už nadmerne skreslené účinkami lacných neobmedzených peňazí. P/E ukazovatele globálnych akcií vyzerali podobne iba v rokoch 1987, 2000 a 2007. 

Čo by prelomilo ten cyklus? Je to už 8 rokov čo Federálny rezervný systém naznačil, že by mohol zmierniť QE a pokúsiť sa normalizovať úrokové sadzby. Jasne vnímali dôležitosť ceny peňazí pre efektívne fungovanie ekonomiky. Ak sú peniaze príliš lacné, financujú neoptimálne správanie. Napríklad pre spoločnosti je lepšie odkúpiť svoje vlastné akcie (čo sa stáva závislosťou, keď vedúci pracovníci spoločnosti zistia, že je to najefektívnejší spôsob, ako zvýšiť cenu akcií a teda aj bonusov a opcií na akcie namiesto budovania alebo financovania nových produktívnych aktív).

Po celom svete sme zaznamenali obrovský príliv korporátnych pôžičiek. Súkromné spoločnosti na financovanie výplat dividend vlastníkom súkromných kapitálových fondov, na financovanie spätného odkúpenia akcií a príležitostne na financovanie akvizícií. Lacné peniaze zvýšili pákový efekt a podľa niektorých odhadov, 20 % spoločností v prípade zvýšenia sadzieb zlikviduje ich vlastný dlh. Rovnaké zombie spoločnosti sú tiež chránené pred evolučnými darvinovskými silami trhu, zatiaľ čo úrokové sadzby zostávajú umelo nízke.

Fed vie, že musí normalizovať sadzby, aby mohol z dlhodobého hľadiska splniť svoj cieľ dosiahnuť plnú zamestnanosť. Udržiavanie nízkych sadzieb môže podporiť rast akcií, ale nevytvára investície na vytvorenie pracovných miest s vysokými príjmami v rozvíjajúcej sa reálnej ekonomike. Pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou sa nerátajú. 

V Európe je to ešte ťažšie. ECB má jediný cieľ: cenovú stabilitu. Veľmi nízke sadzby v pomaly sa zotavujúcej ekonomike (na pozadí rastu cien surovín) konečne vytvárajú infláciu , čo je ale pre Nemecko veľký problém. ECB teraz zápasí s tým, ako financovať fiškálne oživenie v celej Európe, bez toho, aby rástla inflácia. A bez ohľadu, čo hovoria odborníci, inflácia rastie. Vieme, že to ovplyvní komodity a suroviny, a teda aj náklady na všetko. Centrálni bankári vyznievajú sebavedomo, dokazuje to krátkodobý efekt zotavenia z pandémie v dodávateľskom reťazci. Skúsenosti z podnikania napriek tomu naznačujú, že to bude práve trh práce, kde pri obsadzovaní nových miest bude hrať rolu najmä vyššie mzdy a tie budú s najväčšou pravdepodobnosťou tlačiť ceny vyššie.

Čo to znamená pre trhy? To je príliš zložitá otázka. 

Buďte opatrní keď centrálne banky hovoria, že sadzby sa nezvýšia okamžite, ale v budúcnosti stúpnu. Infláciu treba vnímať ako hrozbu a skorý spúšťač rastu sadzieb a potenciálnej nestability. Tento trh vyzerá ako tretia etapa rally od roku 2009. Každý, kto už videl nejaké tie grafy vám povie, že to nevyzerá dobre. 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy