oPeniazoch.sk, Fingo Foto: TASR/Henrich Mišovič
Na rekreáciu a kultúru minie priemerná štvorčlenná slovenská rodina s dvoma dospelými a dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov vyše 1100 eur ročne, bratislavská rodina až 1500 eur.
Priemerná slovenská 4- členná domácnosť s dvoma dospelými a dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie ročne na rekreáciu a kultúru približne 1,1-tisíc eur ročne. Podľa prepočtov FinGO.sk na základe údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu výdavky na rekreáciu a kultúru boli vlani na úrovni 9,8 %, a od roku 2007 rástli ako v jednej z mála európskych krajín. Dostali sme sa do top európskej päťky, pričom v rámci krajín V4 práve Slováci míňajú na kultúru a rekreáciu najviac peňazí.
„Bratislavčan minie ročne na kultúru a rekreáciu v priemere takmer 390 eur, najmenej v Prešovskom kraji, a to len na úrovni 177 eur v prípade jednotlivca bez záväzkov. V prípade 4-člennej rodiny ide o výdavok len niečo vyše 700 eur. Súvisí to s celkovou ekonomickou situáciou v krajoch, nakoľko Prešovský kraj má najviac ľudí ohrozených chudobou. Mnohí si nemôžu dovoliť ísť na dovolenku ani raz ročne, a najčastejšie z rodinných rozpočtov zoškrtávajú výdavky na kultúru či šport,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Podľa prepočtov míňajú rodiny v Bratislavskom kraji na rekreáciu a kultúru viac ako 1,5-tisíc eur ročne, Trenčianskom (1372 eur), v Nitrianskom (1276 eur), v Trenčianskom (1136 eur), v Banskobystrickom a Trnavskom ( v oboch 1128 eur), a v Košickom kraji (908 eur).
V prípade krajín EÚ od roku 2007 klesajú výdavky domácností na kultúru a rekreáciu. Európania minuli na tieto účely za rok 2019 viac ako 710 miliárd eur. V prepočte to vychádza na 1400 eur ročne na jedného obyvateľa. Kým v roku 2007 výdavky na rekreáciu a kultúru tvorili vyše 9,3 % z celkových mesačných výdavkov domácností, v roku 2019 klesli na necelých 9 %. Najviac na kultúru míňajú v Dánsku, a to viac ako 12 % z celkových mesačných výdavkov.
„Kultúra trpí u nás dlhodobo na nedostatok podpory zo strany štátu. Do toho prišla korona, ktorá výrazne okresala príjmy v tomto odvetví. Ak sa pozrieme na štatistiky, za ostatných viac ako 10 rokov pozorujeme na Slovensku mierne citeľný nárast cien v segmente rekreácia a kultúra. Súvisí to aj s tým, že sme mali vyššie daňové zaťaženie ako ostatné krajiny. Mnohé štáty práve DPH na tento segment v posledných rokoch znižovali. Dlhé roky sme mali druhú najvyššiu 20-percentnú DPH po Dánoch, ktorí majú v tomto segmente daň na úrovni 25 %,“ skomentovala Buchláková.
Kultúre na Slovensku v posledných rokoch nepomáhal ani fakt, že až tretina mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov si u nás z finančných dôvodov nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity. Najviac podľa Eurostatu u nás strádajú stredoškoláci, z ktorých štvrtina v prieskume povedala, že okrem nedostatku financií majú aj nedostatok záujmu o podobné aktivity.
