Pokles platov o 11 %: Koronakríza zasiahla najmä nízkopríjmové domácnosti

Diskusia 4  
Pokles platov o 11 %: Koronakríza zasiahla najmä nízkopríjmové domácnosti
Zdroj: FinGO
Foto: getty images;TASR/Milan Kapusta


7. 5. 2021 - Pandémia koronavíru zasiahla od marca minulého roka najmä ľudí, ktorí poberajú minimálnu mzdu. Práve ľudia s minimálkou pracujú prevažne v odvetviach, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. Mnohí z nich preto prišli o prácu. Táto skupina obyvateľstva má aktuálne najväčší problém s platením základných finančných záväzkov. 

Podľa prepočtov FinGO.sk na základe údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa celkovo nízkopríjmovým zamestnancom znížili mzdy za posledné mesiace o približne 11 %. Pribudlo teda ľudí, ktorí sa dostali na hranicu minimálky. Aktuálne ich je viac ako 218-tisíc. Nízkopríjmové skupiny utrpeli koronakrízou najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v ubytovacích a reštauračných zariadeniach či v kultúre.

„Ľudia, ktorí pracujú za minimálku, majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %). Okresávanie platov na Slovensku spôsobilo, že sa do tejto platovo ohodnotenej kategórie prepadlo viac ľudí,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Na Slovensku sa výška minimálnej mzdy vypočítava podľa automatického vzorca. Predstavuje 57 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. V nominálnom vyjadrení ide o sumu 623 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda je v roku 2021 vo výške 3,580 eura. Slovenská minimálka je 14sta najnižšia v rámci 27 krajín Európskej únii.

Pokles platov o 11 %: Koronakríza zasiahla najmä nízkopríjmové domácnosti

„V krízovom roku 2009 nevedelo vykryť nečakané výdavky takmer 40 % ľudí. Kým za posledné roky sa tento podiel znížil k 35 percentám, aktuálne sa do tejto kategórie prepadáva čoraz viac ľudí. Nie sú pripravení na krízové momenty, ako je napríklad úraz a dlhodobejšia PN, stratu zamestnania alebo len jednoducho nečakanú nutnú opravu auta či práčky. Z finančného hľadiska sa na to nevedia pripravovať ani dlhodobo. Ideálne je, aby sme mali finančné rezervy na úrovni troch až šiestich mesačných výdavkov, čo je pre nich častokrát nemysliteľné,“ doplnila Buchláková.

Vplyv koronakrízy pociťovali nízkopríjmoví zamestnanci aj v iných krajinách, ale o čosi menej ako na Slovensku. V únii sa im znižovali platy v priemere do piatich percent. Najvyššiu minimálku poberajú ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur.

Zaujímavosťou je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a naopak je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.