oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: getty images;TASR/AP
Ostatných pár týždňov sme neustále bombardovaní správami a „expertnými“ analýzami oslavujúcimi neuveriteľné oživenie globálnej ekonomiky. Už sa nepredstavujú ani len ako predpovede alebo očakávania, ale ako skutočnosť. Akoby už prebiehal návrat k živému rastu. Trhy súhlasia a rekordne rastú, zatiaľ čo si všetci politickí a inštitucionálni vodcovia vzájomne blahoželajú k dobre odvedenej práci.
Aj keď vo väčšine západných ekonomík ide väčšinou o konsenzus, v Európe sa táto veselá víťazná nálada javí ako najbizarnejšia. Oslava oživenia počas tretieho kola úplných výluk, zatvorených obchodov, zákazov cestovania a miliónov ľudí bez práce, sa v najlepšom prípade javí ako kognitívna disonancia alebo v horšom prípade ako politické pokrytectvo. Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, všetci spustili ďalšie kolo obmedzení podnikateľských aj sociálnych aktivít a slobody pohybu. Urobili to v záujme boja proti tomu, čo označili za strašnú, smrteľnú tretiu vlnu infekciepopri preplnenosti nemocníc. Aby presvedčili verejnosť o strašnej potrebe vrátiť sa späť do stavu uzamknutia, vykreslili postapokalyptické vízie vírusom napadnutého národa a spustili poplach pred hroziacim kolapsom ich systémov verejného zdravotníctva. Za týchto extrémnych podmienok, za týchto existenčných hrozieb, ktoré sa veľmi podobajú núdzovému stavu, je skutočne dosť ťažké sledovať, ako dokáže ekonomika prosperovať.
Dalo by sa namietať, že bilióny, ktoré vytlačili ECB a prostredníctvom vrtuľníkov zhodili na členské štáty, skutočne dosiahli svoj cieľ a úspešne zachránili a znovu naštartovali ekonomiky. Stále je však ťažké pochopiť, ako môže vloženie ľubovoľného množstva hotovosti do násilne zmrazenej ekonomiky znovu naštartovať hospodársku činnosť a naštartovať produktivitu, pretože byť ekonomicky aktívny a produktívny je stále nelegálne. Inými slovami, do auta môžete načerpať ľubovoľné množstvo paliva, ale ak je motor pokazený, pravdepodobne sa ďaleko nedostanete.
Ďalším častým argumentom pre vysvetlenie rastu trhov je nádej v očkovanie. Myšlienka je taká, že keďže trhy sa pozerajú do budúcnosti, oceňujú skvelú správu o úspešnom zavedení očkovania, ktoré umožní Európe dosiahnuť toľko vyhľadávanú kolektívnu imunitu a konečne znovu otvoriť ekonomiku. Opäť je tu ale studená sprcha reality. EÚ nezvládla proces očkovania, postupuje najpomalšie a má najslabšie výsledky spomedzi západných ekonomík. Logistický chaos, nedostatok vakcín, nerozhodné vedenie a vedecké vyjadrenia, ktoré často vyvoláva kritické otázky, ako je bezpečnosť vakcín, nielenže výrazne poškodilo dôveryhodnosť bloku, ale aj výrazne zatienilo jeho ekonomické vyhliadky. Očakávané „opätovné otvorenie“ a návrat k normálu je nádej, ktorá sa zdá byť čoraz vzdialenejšia a nepolapiteľnejšia.
Ako to teda všetko zapadá do bezprecedentnej vlny monetárnych a fiškálnych stimulov? Kam idú všetky tie bilióny eur, keď už rok sú pozastavené bežné hospodárske činnosti? Najzrejmejšou odpoveďou je samozrejme inflácia. Je to už roky zrejmé z cien aktív, ale teraz existuje veľmi reálne riziko, že inflačné tlaky začnú pôsobiť aj na bežných spotrebiteľov. Rekordný výdavkový ošiaľ v kombinácii s mimoriadne priaznivou a ústretovou monetárnou politikou už priniesol hromady nevyužitých peňazí nielen v bankách a firemnom svete, ako sme to videli v roku 2008, ale aj v priemernej domácnosti.
Na mikroúrovni je pri pohľade na tieto domácnosti a ich financie zrejmé, že v súčasnosti je veľa občanov zmrazených strachom a neistotou. Vo veľkej miere si zvolili konzervatívny prístup a rozhodli sa šetriť viac, pretože sú oprávnene opatrní pred tým, čo ich čaká. Kedy im príde ďalšia výplata, a či vôbec. Túto úplne rozumnú reakciu identifikovali analytici ako problém. Napríklad v Nemecku sa objem hotovosti vedenej na súkromných bankových účtoch zvýšil o 182 miliárd eur a dosiahol 1,73 bilióna, ako to vyplýva z údajov národnej centrálnej banky. Inštitút Ifo vydal správu o tomto „prebytku úspor“ s komentárom, že podkopáva nádeje na spotrebiteľský boom. Zjednodušene povedané, v tomto odvážnom novom svete je pre ekonomiku zlé byť zodpovedný a plánovať svoju budúcnosť dopredu.
A navyše, v súčasnosti ešte stále zúri hospodárska kríza a obmedzenia obchodu sú tak tvrdé a početné, že aj keby chceli minúť viac, väčšina spotrebiteľov by to nedokázala. Skôr alebo neskôr sa však ekonomická aktivita v tej či onej podobe vráti. Aj napriek prísnym obmedzeniam alebo novým pravidlám a predpisom sa obchody znovu otvoria, a aj keď sa to stane za podmienok „nového normálu“, občania si nakoniec zvyknú, alebo sa prispôsobia. Stále je ťažké povedať, kedy sa priemerný spotrebiteľ bude cítiť dostatočne istý vo svojom vlastnom finančnom a profesionálnom výhľade, aby mohol minúť celú nasporenú hotovosť, ale v momente, keď tak urobí, inflačné riziká sa podstatne zvýšia.
Zdá sa, že ceny zlata medzitým za posledných pár mesiacov oslabili, čo spôsobilo, že mnoho analytikov a komentátorov vyhlásilo, že drahý kov už nie je v modernom portfóliu bezpečným útočiskom a stráca relevantnosť. Tento názor je nebezpečne scestný, a je celkom prekvapujúce, že ho vôbec niekto akceptuje. Samozrejme, dopyt po zlate je potlačený, keď požičiavanie si nič nestojí. Výdavky, nákup a hazard sa aktívne podporujú, pričom všetci predstavitelia politického a centrálneho bankovníctva nepretržite ubezpečujú každého, kto bude počúvať, že táto podpora tak skoro nezmizne. Nie je to ale nič iné, ako klasické nastavenie inflačného prostredia, rovnaká predohra, ktorú sme už opakovane videli v menovej histórii.
