oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Spôsobila práca z domu počas pandemických obmedzení zníženie produktivity pracovníkov, alebo nie? Prieskumy nebývajú dobré v objektívnom meraní produktivity.
Mnoho spoločností bežne nemeria produktivitu. Predpokladajú, že dosiahnu najvyšší výkon, keď zamestnanci pracujú dlhšie alebo pod prísnym dohľadom. Pandémia si ale vynútila prácu na diaľku, čo zjavne spôsobuje, že niektorí tento svoj postoj prehodnocujú. Aj niektoré veľké firmy už pochopili, že práca na diaľku môže fungovať a ponúkli ju ako trvalú pre svojich zamestnancov. Na druhej strane je stále dostatočný počet vedúcich pracovníkov, ktorí sú aj naďalej presvedčení, že práca na diaľku ohrozuje produktivitu, a preto je z dlhodobého hľadiska nerealizovateľná. Napríklad generálny riaditeľ Goldman Sachs, David Solomon, to odmietol ako „aberáciu, ktorú čo najskôr napravíme“. Kto má teda pravdu?
V prieskume Work After Lockdown sa pýtali 1 085 respondentov pracujúcich vo Veľkej Británii z domova na ich produktivitu. Použili štandardné meranie produktivity práce používané ekonómami, výkon na odpracovanú hodinu, kde sa výstup týka hodnoty príslušného tovaru alebo služieb. To znamená, že nemerali iba to, či ľudia pracujú dlhšie. Pýtali sa respondentov, či majú pocit, že ich produktivita bola rovnaká, lepšia alebo horšia v porovnaní s obdobím pred uzavretím. 54 % oslovených si myslelo, že za hodinu odpracovali „o niečo viac“ alebo „oveľa viac“ ako pred zamknutím. V kombinácii s tými, ktorí uviedli, že ich produktivita bola rovnaká ako pred uzamknutím, to znamenalo, že takmer 90 % respondentov uviedlo, že produktivita bola zachovaná alebo vyššia, čo odráža výsledky iných štúdií. Inými slovami, sotva jeden z desiatich ľudí uviedol, že produktivita počas uzamknutia klesla. Prečo by teda práca z domu spôsobila, že väčšina ľudí bude produktívnejšia, ale niektorí naopak menej?
Vedci sa pýtali respondentov na ich duševné zdravie a hodnotili ho pomocou indexu WHO-5 Svetovej zdravotníckej organizácie. Vyššia produktivita sa spájala s lepším duševným zdravím. V skutočnosti boli skóre duševného zdravia u najproduktívnejších pracovníkov v prieskume dvakrát vyššie ako v prípade najmenej produktívnych.
Z údajov nie je jasné, či zlé duševné zdravie spôsobuje alebo prispieva k poklesu produktivity alebo či produktivita prispieva k zlepšovaniu duševného zdravia. Oboje je pravdepodobne pravdivé. Pri skúmaní tohto vzťahu sa vedci pokúšali zistiť, aká je schopnosť ľudí prispôsobiť sa meniacim okolnostiam a aká je ich schopnosť prekonávať neúspechy. V literatúre sa to označuje pojmom samoregulácia. Dalo by sa očakávať, že ľudia s takými schopnosťami sa budú naďalej sústrediť na určitú úlohu a vďaka tomu budú produktívnejší. Dáta to určite podporili.
Viac ako 90 % respondentov uviedlo, že sa môžu dlhodobo sústrediť na jednu činnosť, 94 % uviedlo, že dokázali využiť autonómiu, ktorú im poskytuje zamestnávateľ, na opätovné dopracovanie úloh, 85 % uviedlo, že dokážu ovládať svoje myšlienky a dokážu sa ovládať pred odpútaním pozornosti od úlohy a 83 % uviedlo, že im nerobí problém obnoviť svoju koncentráciu na prácu po prestávke. Každá z týchto dimenzií samoregulácie silne pozitívne korelovala s vysokou produktivitou za odpracovanú hodinu.
Je samozrejme potrebné pripomenúť, že pri práci z domu počas uzamknutia, je oblasť duševného zdravia vystavená rôznym výzvam, ako je izolácia, finančné starosti, domáce vzdelávanie a pod. Je zrejmé, že ak chcú firmy zabezpečiť, aby zamestnanci produktívne pracovali z pohodlia domova, mali by investovať do opatrení na podporu psychického blahobytu.
Sociálna izolácia počas práce na diaľku po dlhší čas môže v budúcnosti narušiť duševnú pohodu a produktivitu ľudí. A to najmä u pracovníkov, ktorým sa darí v interakcii s kolegami a klientmi, ktorí si môžu vymieňať a formovať nápady. Až 73 % respondentov z prieskumu uviedlo, že v ideálnom prípade chcú mať možnosť voľby, aby si mohli zmeniť pracovisko podľa toho, aké úlohy majú splniť. V tejto súvislosti sa stalo veľmi módnym, že firmy v ostatnom čase veľmi radi hovoria o hybridnej práci. Je to však nepresný koncept. Ak majú dať zamestnancom jasne na známosť, čo môžu robiť doma, a čo sa musí diať na tradičnom pracovisku, budú sa musieť rozhodnúť, ktoré úlohy budú viazané ku konkrétnemu času alebo miestu. Inak by mohli ohroziť duševné zdravie zamestnancov, napríklad ak dlhšia práca na diaľku neprimerane zvýši izoláciu alebo intenzitu práce. Môže to tiež znamenať, že spoločnostiam sa nikdy celkom nepodarí dosiahnuť dlhodobý nárast produktivity, v ktorý dúfajú, že sa im podarí zabezpečiť po uvoľnení pandemických opatrení.
