oPeniazoch.sk, ČTK Foto: getty images;TASR/Radovan Stoklasa
Hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku kvôli dopadom pandémia klesol o 0,4 percenta, a nadviazal tak na prepad o pol percenta zo štvrtého štvrťroka. Vo svojom prvom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
V krajinách eurozóny bol hospodársky pokles ešte výraznejší, dosiahol 0,6 percenta oproti poklesu o 0,7 percenta v poslednom štvrťroku minulého roka. Recesia sa definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu po sebe.
V medziročnom porovnaní sa HDP v celej únii znížil o 1,7 percenta, zatiaľ čo v krajinách eurozóny pokles dosiahol 1,8 percenta. Výsledok je o trochu lepší, než sa čakalo. Analytici v ankete agentúry Reuters totiž predpovedali, že oproti predchádzajúcemu štvrťroku ekonomika eurozóny klesne o 0,8 percenta a medziročne o dve percentá.
V hospodárskom poklese únie sa odráža najmä útlm v Nemecku, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom klesla o 1,7 percenta. Najvýraznejší pokles ale z krajín, za ktoré má Eurostat už k dispozícii údaje, registruje Portugalsko. Jeho ekonomika klesla v prvom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 3,3 percenta. Hneď za ním je Lotyšsko s poklesom o 2,6 percenta a následne Nemecko. Najlepšie si naopak darilo Litve, kde ekonomika o 1,8 percenta vzrástla. Vo Švédsku ekonomika vzrástla o 1,1 percenta.
Celkový pokles trochu pribrzdil vývoj vo Francúzsku, kde sa HDP o 0,4 percenta zvýšil. To je lepší výsledok, než sa čakalo. Prekvapil aj vývoj v Rakúsku, ktorého ekonomika vzrástla o 0,2 percenta, zatiaľ čo analytici čakali prepad, a to až o 1,2 percenta.
Nezamestnanosť klesla
Miera nezamestnanosti v krajinách Európskej únie v marci klesla na 7,3 percenta, zatiaľ čo vo februári bola o desatinu percentuálneho bodu vyššia. Podobná bola situácia aj v krajinách platiacich eurom, kde sa miera nezamestnanosti takisto znížila o 0,1 percentuálneho bodu a dosiahla 8,1 percenta. Oproti minuloročnému marcu je však miera nezamestnanosti vyššia. V EÚ pred rokom predstavovala 6,4 percenta a v eurozóne 7,1 percenta.
V krajinách únie bolo v marci bez práce 15,52 milióna ľudí, z toho 13,17 milióna v eurozóne. Oproti februáru sa počet nezamestnaných v EÚ znížil zhruba o 237 000, v krajinách platiacich eurom o 209 000.
Z jednotlivých členských krajín únie malo najnižšiu mieru nezamestnanosti podľa Eurostatu Poľsko, a to 3,1 percenta. Naopak najvyššiu nezamestnanosť v EÚ má podľa dostupných údajov Španielsko, kde predstavovala 15,3 percenta. Nad desiatimi percentami bola miera nezamestnanosti aj v Taliansku.
Vysoká zostáva miera nezamestnanosti medzi mladými do 25 rokov, ktorá sa ale tiež znížila o 0,1 percenta. V EÚ bolo bez práce 17,1 percenta mladých a v eurozóne 17,2 percenta. Najnižšiu mieru nezamestnanosti medzi mladými má Nemecko, kde predstavovala šesť percent. Pod desiatimi percentami bola miera nezamestnanosti medzi mladými ešte v Holandsku a Rakúsku. V Španielsku je ale bez práce takmer 38 percent mladých a v Taliansku 33 percent.
Údaje Eurostatu vychádzajú zo všeobecne používanej štandardnej definície nezamestnanosti Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Tá počíta medzi nezamestnaných tých, ktorí si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadali prácu a sú schopní nastúpiť v najbližších dvoch týždňoch. Eurostat upozornil, že covid-19 a opatrenia zavedené v boji s touto chorobou prudko zvýšili počet žiadateľov o podporu v nezamestnanosti v celej EÚ. Súčasne ale významná časť tých, ktorí sa zaregistrovali na úradoch, už aktívne nehľadá prácu alebo nie je schopná do práce nastúpiť – napríklad kvôli tomu, že sa musia starať o deti. To spôsobuje nezrovnalosti v počte registrovaných nezamestnaných a v počte nezamestnaných podľa definície ILO.
