Jeden z najvyšších nárastov v únii: Na potraviny dávame už viac ako pätinu z rozpočtu, najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji

Diskusia 3  
Jeden z najvyšších nárastov v únii: Na potraviny dávame už viac ako pätinu z rozpočtu, najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji
Zdroj: Fingo
Foto: getty images


30. 4. 2021 - Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Za posledné tri roky ide až o trojpercentný nárast.

V rámci 27 krajín Európskej únie ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za ostatných desať rokov. Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat minula mesačne za vlaňajšok 298 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.

„Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje rastú. Kým v roku 2010 sme na ne dávali mesačne približne 17 percent z celkových rodinných výdavkov, aktuálne za prvé mesiace tohto roka je to vyše 20 percent. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 na takmer 16 percent,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

V rámci únie domácnosti v EÚ minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách „bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, ktoré tvorili 23,5 % výdavkov domácností. Na Slovensku vynakladáme na bývanie viac ako štvrtinu z celkových výdavkov. Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú  práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %).

„V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne. Súvisí to s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny (ovocie, zelenina, mäso) tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma,“ doplnila Buchláková. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade za tým môže stáť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach.

V rámci celoslovenského priemeru ide na potraviny mesačne v priemere 79 eur na osobu. Ešte v roku 2015 to bolo 67 eur na osobu mesačne.  Viac, a to o takmer 25 eur dávajú v priemere viac na potraviny ľudia v krajských mestám oproti ľuďom žijúcim v menších mestách či obciach.