Globálne údaje o nelegálnej ekonomike: Veľká korisť v podobe špinavých peňazí

, the conversation Foto: getty images

Štatistiky národných účtov sú zdrojom dôležitých ekonomických ukazovateľov Európskej únie. V roku 2014, aby sa získal realistickejší odhad hrubého domáceho produktu (HDP) každej krajiny, začali sa v Európe robiť odhady aktivít, ako je prostitúcia, obchodovanie s tabakom, drogami alebo alkoholickými nápojmi.

Argumentom pre metodické odporúčania vydané Štatistickým úradom Európskej únie (Eurostat), teda pre dohodu na metódach merania dopadu týchto aktivít na národné účty, bolo, že to umožní porovnávať rôzne krajiny medzi sebou, pretože v tom čase už existovali štáty, ako napríklad Spojené kráľovstvo, ktoré do svojich účtov započítavali činnosti ako  pašovanie tabaku a alkoholických nápojov.

V prvých odhadoch sa usúdilo, že súbor nelegálnych aktivít predstavoval okolo 1 % HDP európskych krajín. Prvýkrát sa uskutočnila verejná diskusia o dopade nelegálnej ekonomiky na bohatstvo štátov. Skutočné rozmery vplyvu nelegálnych aktivít, všetkých nelegálnych aktivít, pretože systémy merania národných účtov odporúčané Eurostatom nezohľadňovali aktivity ako obchodovanie s ľuďmi alebo obchodovanie so zbraňami, sa ale v národných účtoch neprejavili.

Správa Svetového ekonomického fóra (WEF) z roku 2015 o stave nelegálnej ekonomiky priniesla ďalšie presvedčivé údaje o skutočnom globálnom význame týchto aktivít a ich vplyve na vývoj bohatstva v krajinách. Podľa tejto správy hlavné nezákonné činnosti predstavovali niečo medzi 8 a 15 % svetového HDP. Medzi najlukratívnejšie nelegálne aktivity patrili obchodovanie s drogami (750 miliárd dolárov ročne), falzifikáty výrobkov (650 miliárd dolárov ročne) a nelegálne aktivity súvisiace so životným prostredím (20 až 40 miliárd dolárov ročne). S určitým odstupom, pokiaľ ide o príjmy, skončili ďalšie kriminálne činnosti, ako napríklad obchodovanie s ľuďmi, nelegálne obchodovanie s ropou, predaj umeleckých a kultúrnych diel, obchodovanie so zlatom, obchod s ľudskými orgánmi, nelegálny predaj diamantov a nelegálne obchodovanie so zbraňami. Podľa tej istej správy WEF sa sociálne a ekonomické náklady na tieto činnosti odrážajú vo vážnych rizikách pre životné prostredie, slobodu a zdravie ľudí, predstavujú masívny únik daní a znemožňujú presadzovanie sociálnych politík.

Táto „tieňová“ ekonomika bude aj naďalej živiť reťazec úplatkov a nesprávnych administratívnych postupov, ktoré môžu ohroziť stabilitu štátov. Niektorí nezávislí novinári opakovane o tom prinášali výpovede,  dokonca aj s nasadením svojich životov, ako sa to stalo osudným maltskej novinárke Daphne Caruany Galiziovej, ktorú zabil nástražný systém v aute v roku 2017 pri vyšetrovaní podnikateľa Yorgena Fenecha, ktorý bol na Malte známy ako „kráľ kasín“. Ani protesty po jej zavraždení proti prepojeniu organizovaného zločinu a vlády neviedli k ničomu, vtedajší premiér Joseph Muscat ich nielen zosmiešňoval, ale aj zakazoval. Najohrozenejším profesionálom aj naďalej zostáva Talian Roberto Saviano, ktorého vyšetrovanie neapolskej Camorry postavilo do hľadáčika gangstrov  v takej miere, že bol nútený žiť mnoho rokov pod stálou policajnou ochranou.

Z historického hľadiska siahajú korene kriminálnej ekonomiky ďaleko do minulosti, pričom nie vždy ju praktizovali organizácie postavené mimo zákon. Nemusí to byť len sicílska mafia, ktorá sa zmenila na akýsi paralelný štát schopný organizovať celé hospodárske odvetvia a presadzovať alternatívne právo, vrátane popráv. Aj formálne konštituované štáty celkom účinne prehliadajú trestné činy, ktoré im prinášajú obrovské zisky. V 19. storočí britská monarchia systematicky ignorovala zákaz obchodovania s ópiom diktovaný Čínou, zvýhodňoval nielen obchodníkov Východoindickej spoločnosti, ktorí túto látku prepravovali z Indie do Číny, ale tiež viedli vojny na ochranu tohto obchodu, ópiové vojny. Britský záujem zachovať indický subkontinent pod svojou kontrolou bol v skutočnosti založený na túžbe ovládnuť obchod s týmto silným narkotikom. V Indii boli makové polia a vo veľkej ázijskej krajine potenciálni spotrebitelia. Porážka Číny v týchto konfliktoch si vynútila liberalizáciu obchodu s ópiom za cenu rozšírenia jeho spotreby po celej krajine a postúpenie Hongkongu ako slobodného prístavu na 150 rokov.

Podobný prípad sa odohral aj v obchodovaní s otrokmi, ktoré bolo formálne zrušené zákonom prijatým britským parlamentom v roku 1807, tajne však fungovalo ďalej, najmä medzi Afrikou a Amerikou, kde sa otroctvo naďalej tolerovalo, až do tej miery, že zákony chránili vlastnícke práva na zotročených ľudí. Situácia sa začala meniť s vyhlásením nezávislosti Spojených štátov amerických od roku 1865 a porážkou južných štátov v občianskej vojne.

Ekonomické činnosti kriminálnej povahy, tak ako ich v minulosti tolerovali štáty, aj keď ich priamo nepodporovali, boli tak v minulosti, ako aj v súčasnosti dôležitou súčasťou rozvoja kapitalistickej ekonomiky. Dokázali vytvoriť mimoriadne bohatstvo, ktoré sa následne „očistilo“ aby sa odstránil  temný pôvod.

Súvisiace články

Aktuálne správy