oPeniazoch.sk, TASR
Rusko bude musieť normalizovať svoj rozpočet a menovú politiku skôr, než pôvodne očakávalo. Dôvodom je vysoká inflácia, ktorá naznačuje, že Moskva poskytla ekonomike v období pandémie nového koronavírusu väčšiu podporu, než reálne potrebovala. Povedal to štátny tajomník ruského ministerstva financií Vladimir Kolyčev.
Po tom, ako ceny ropy, ktorá je kľúčovým vývozným artiklom Ruska, prudko klesli, a podniky poškodila aj pandémia nového koronavírusu, Moskva vlani viac než zdvojnásobila objem pôžičiek na domácom trhu. Okrem toho vláda zvýšila niektoré dane a výdavky štátu. Mimoriadne výdavky na podporu hospodárstva dosiahli v minulom roku 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Už koncom minulého roka však minister financií Anton Siluanov upozornil, že v tomto roku sa rozsah pomoci bude musieť znížiť. Tieto plány následne podporili údaje o vývoji ekonomiky, ktorá klesla vlani iba o 3 %. To je menej, než sa čakalo a menej, než predstavoval pokles globálnej ekonomiky, ktorý dosiahol 4,3 %.
Inflácia sa však, naopak, zrýchlila a v marci dosiahla 5,8 %. To je najviac od konca roka 2016. „Miera inflácie naznačuje, že ekonomika sa nielen zotavila, ale rozsah pomoci bol pravdepodobne výraznejší, než bolo potrebné. Inak by sme takú vysokú infláciu nemali,“ povedal Kolyčev v rozhovore pre agentúru Reuters.
Po tom, ako v polovici minulého roka ruská centrálna banka znížila hlavnú úrokovú sadzbu na historické minimum 4,25 %, ju v marci tohto roka mierne zvýšila na 4,5 %. S infláciou nad inflačným cieľom (4 %) analytici očakávajú, že banka hlavnú úrokovú sadzbu zvýši aj na ďalšom zasadnutí 23. apríla. Banka sama uviedla, že ekonomike sa darí viac, než sa čakalo a odhaduje, že na predpandemickú úroveň sa vráti do konca tohto roka.
Rovnako sa vyjadril aj Kolyčev. „Zotavovanie ekonomiky je rýchlejšie, než uvádza makroekonomická predpoveď z jesene minulého roka,“ povedal s tým, že až na dva sa na predpandemickú úroveň vrátili všetky sektory hospodárstva. Iba ropno-plynárenský sektor naďalej brzdí dohoda so štátmi Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) o obmedzovaní produkcie a medzinárodná doprava a turizmus stále trpia v dôsledku protipandemických reštrikcií.
V tejto situácii plánuje ministerstvo financií obmedziť rozsah pôžičiek, dodal Kolyčev. Ruská vláda už minulý týždeň uviedla, že zredukuje objem financií, ktoré si tento rok plánuje požičať.
Čiastočne by jej mali pomôcť zvyšujúce sa ceny ropy. Ako Kolyčev dodal, ak by ceny ropy dosiahli v priemere 60 USD za barel (159 litrov), Rusko by mohlo na príjmoch z ropy a plynu získať navyše 1,5 bilióna rubľov (16,35 miliardy eur). Tohtoročný rozpočet totiž predbežne počíta s priemernou cenou ropy iba na úrovni 43,30 USD/barel.
To umožní vrátiť sa k fiškálnym pravidlám, ktoré Rusko vlani uvoľnilo s cieľom podporiť ekonomiku. Tieto pravidlá počítajú s presunom mimoriadnych príjmov z predaja ropy a plynu do štátneho fondu bohatstva určeného na horšie časy.
Zlepšenie vývoja ekonomiky a zvýšenie daňových príjmov by znamenalo tento rok ďalších 500 miliárd rubľov do rozpočtu mimo ropného a plynárenského sektora, povedal Kolyčev s tým, že tieto peniaze bude možné použiť na výdavky. Podpora rodín a riešenie klesajúcej životnej úrovne Rusov je v súčasnosti hlavnou témou prezidenta Vladimira Putina, keďže na jeseň budú v Rusku parlamentné voľby. Aké budú ďalšie sociálne výdavky štátu by mal Putin naznačiť už v stredu 21. apríla.
