NBS: Sprísňovanie klimatickej politiky ovplyvní aj finančný sektor

Pridajte názor  
NBS: Sprísňovanie klimatickej politiky ovplyvní aj finančný sektor
Zdroj: TASR
Foto: SITA/AP


19. 4. 2021 - Postupné sprísňovanie klimatickej politiky bude mať vplyv na reálnu ekonomiku, čo pocíti aj finančný sektor. Ohrozenie finančnej stability bánk však nie je bezprostredné. Hoci sa portfólio podnikových úverov v slovenských bankách citlivých na zmenu klimatickej politiky zvýšilo za ostatných sedem rokov o polovicu, jeho podiel na celkovom portfóliu ostáva stabilný, približne štvrtinový. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Daniela Hajdiaka z odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska.

Slovenský bankový sektor mal ku koncu minulého roka úverovú expozíciu voči odvetviam citlivým na zmenu klimatickej politiky na úrovni 4,8 miliardy eur, čo je 25 % portfólia podnikových úverov. "Ak by sme zahrnuli aj odvetvia spojené so sektorom nehnuteľností, expozícia by vzrástla o dodatočných 4,9 miliardy eur na 50 %. Napriek tomu, že oproti koncu roka 2014 expozícia voči klimaticky citlivým odvetviam vzrástla z 3,2 miliardy eur a voči odvetviam zo sektora nehnuteľností z úrovne 3,9 miliardy eur, percentuálne pomery sa výrazne nezmenili," spresnil Hajdiak.

Odvetvia citlivé na zmenu klimatickej politiky sú vystavené stále prísnejšej schéme obchodovania s emisiami (EU ETS). Prideľovanie emisných povoleniek pre priemyselné prevádzky je v posledných rokoch realizované čoraz intenzívnejšie formou aukcie. Bezodplatne pridelené emisné povolenky klesali postupne z 80 % v roku 2013 na 30 % v roku 2020. Súčasne rástla aj ich cena z necelých desať eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého v roku 2017 na takmer štvornásobok.

Úvery podnikom z klimaticky citlivých odvetví však podľa analytika nemusia pre banky predstavovať len zvýšené riziko, práve naopak. "Napríklad, výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá je jedným z cieľov vyplývajúcim z Európskeho ekologického dohovoru, je z pohľadu boja proti klimatickým zmenám zmierňujúcim faktorom v portfóliu," upozornil Hajdiak.

Portfólio úverov citlivých na zmenu klimatickej politiky variuje naprieč bankovým sektorom od 28 % do 75 % z portfólia podnikových úverov danej banky. Ak by sa nezarátali úvery podnikom zo sektora nehnuteľností, podiel klimaticky citlivých úverov by bol v rozmedzí od 6 % do 30 % podnikového portfólia konkrétnej banky.

Pri pohľade na klientov cez príslušnosť k schéme EU ETS bola úverová expozícia sektora voči týmto podnikom ku koncu roka 2020 na úrovni 2,4 miliardy eur. To predstavuje 12 % portfólia podnikových úverov. Oproti koncu roka 2014 ide o nárast o 1,4 miliardy eur alebo o päť percentuálnych bodov. "Samotná expozícia voči uvedeným podnikom nemusí pre finančnú inštitúciu znamenať bezprostredné riziko," pripomenul analytik. Zvýšené riziko je podľa neho možné očakávať predovšetkým u podnikov, ktoré výrazne prekračujú pridelené emisné kvóty a sú tak nútené dokupovať chýbajúce kvóty na trhu.

V budúcnosti sa dá predpokladať, že rozdiely v splatnostiach a úverových sadzbách by sa medzi úvermi podnikov z environmentálne rizikovejších a neutrálnych odvetví mali zvýrazňovať a mali by byť postupne sprevádzané aj zmenou vo vnímaní rizika. Napriek tomu, že klimatické riziko nie je v súčasnosti stredobodom záujmu finančných inštitúcií, charakter fungovania environmentálnych nástrojov a sprísňovanie "zelenej" regulácie podľa Hajdiaka zvyšuje potenciálne riziká, ale aj príležitosti.