Zotavenie z pandémie a blahobyt ľudí: Dosť bolo HDP, ako jediného komplexného čísla

Diskusia 7  
Zotavenie z pandémie a blahobyt ľudí: Dosť bolo HDP, ako jediného komplexného čísla
Zdroj: the conversation
Foto: SITA/AP


14. 4. 2021 - Rozdiel medzi blahobytom a HDP sa prejavil výraznejšie po globálnej finančnej kríze v roku 2008. Aj keď sa ekonomiky bohatých krajín postupne zotavovali, nezamestnanosť, chudoba a neistota zostali roky na vyššej úrovni.

V momente, keď ekonomika krajiny dosiahne určitú úroveň bohatstva, hrubý domáci produkt, ktorý ako jediný vyčísluje celkový ekonomický výkon krajiny, už prestáva byť dobrým meradlom jej celkového úspechu. To je hlavné zistenie ekonomického výskumu, ktorý bol v marci zverejnený Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Keď vedci skúmali vývoj národov na celom svete od roku 1820, zistili, že medzi bohatými západnými krajinami, ako sú USA, Holandsko a Francúzsko, zlepšenie príjmu, vzdelania, bezpečnosti a ochrany zdravia sledovalo alebo dokonca predbiehalo rast hrubého domáceho produktu už viac ako jedno storočie. Ale v 50-tych rokoch, aj keď sa hospodársky rast po druhej svetovej vojne zrýchlil, prosperita v týchto krajinách zaostávala. Od 70-tych rokov sa spomalil rast mediánového príjmu, rovnako zaostávalo aj vzdelávanie. Kriminalita narastala. V posledných rokoch sa zhoršoval zdravotný stav obyvateľstva. Tento vzorec možno pozorovať aj v krajinách so stredným príjmom. V posledných desaťročiach začali krajiny ako Rusko, Argentína, Turecko a Čína vykazovať pomalšie zvyšovanie blahobytu, zatiaľ čo rast HDP na obyvateľa, teda celkový HDP vydelený počtom obyvateľov, zostáva vysoký.

Vedci porovnávali rast HDP v Číne, Argentíne a USA za ostatných 200 rokov a porovnali to so zlepšením blahobytu ich obyvateľov, pokiaľ ide o bývanie, bezpečnosť, prácu, vzťahy v komunite a podobne. Zistili, že po určitej úrovni bohatstva ekonomický rast nakoniec prekonáva blahobyt. V USA sa táto odlišnosť prejavila v 80-tych rokoch, v rozvojových krajinách, ako je Argentína a Čína, je vidieť do dnes.

Zotavenie z pandémie a blahobyt ľudí: Dosť bolo HDP, ako jediného komplexného čísla

Tieto poznatky len potvrdzujú rozšírené názory v mnohých západných krajinách, hlavne v USA, že ich ovocie ekonomického rastu pominulo. Rovnako však vzbudzujú obavy z toho, ako a či vôbec budú tvorcovia politiky vedieť, kedy sa ich krajina skutočne z pandémie spamätala.

HDP meria celkovú ekonomickú produkciu krajiny, od tovaru a služieb po obchod, v peňažnom vyjadrení.

Od začiatku HDP, v 30-tych rokoch, sa rast HDP na obyvateľa všeobecne považoval za najlepší indikátor významného pokroku alebo pokroku všeobecne. OECD aj Svetová banka odporučili krajinám, aby si zvýšenie HDP na obyvateľa stanovili za prioritu.

Asi pred desiatimi rokmi však vedci začali tento predpoklad spochybňovať. Poznamenali, že HDP nezahŕňa hodnotu neplatenej práce, ktorú musia často zvládať ženy v domácnosti. Okrem domácich prác je o aj starostlivosť o deti a staršie osoby.

Hospodársky rast má často aj negatívne dôsledky, ktoré môžu vyvážiť jeho pozitívne účinky. Napríklad intenzívne využívanie prírodných zdrojov poškodzuje životné prostredie a životné podmienky ľudí v týchto oblastiach. Dlhší pracovný čas znižuje kvalitu života.

Hospodársku nerovnosť, ktorá rastie v mnohých západných krajinách, navyše nemožno vidieť v priemere ako HDP na obyvateľa, ale ovplyvňuje priemernú prosperitu.

V roku 2011 predstavila OECD „Iniciatívu za lepší život“. Zoraďuje všetkých 37 členských štátov OECD na základe 11 faktorov, ktoré prispievajú k blahobytu občanov: istota zamestnania, vzdelávanie, zdravie, občianska angažovanosť, kúpna sila, bývanie, bezpečnosť, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, sociálne väzby, kvalita životného prostredia a subjektívny blahobyt.

Zotavenie z pandémie a blahobyt ľudí: Dosť bolo HDP, ako jediného komplexného čísla

Iniciatíva za lepší život je dôležitá pri rozširovaní nášho pohľadu na úspech. Chýba mu však atraktívna jednoduchosť HDP na obyvateľa ako jediného komplexného čísla.

V roku 2016 interdisciplinárny tím vedcov na univerzite v Utrechte vytvoril index Better Well-Being Index, ktorý umožňuje výskumníkom a tvorcom politík kriticky posúdiť, či sa ekonomický rast premieta do blahobytu a hodnotiť blahobyt pomocou jediného, ​​ľahko pochopiteľného čísla. Tento index používa rovnakých 11 oblastí ako iniciatíva OECD za lepší život a hodnotí skóre každej krajiny podľa týchto oblastí na stupnici od 0 do 1 pomocou medzinárodných referenčných hodnôt. Ďalej sú čísla vážené tak, aby odrážali to, za nakoľko dôležité označilo obyvateľstvo každej krajiny každú oblasť. Všetky tieto vstupy sa potom skombinujú, čím sa dosiahne miera blahobytu.

Keď vedci testovali nový systém v Holandsku a porovnávali ho s HDP na obyvateľa, zistili, že po finančnej kríze v roku 2008 sa výrazne tieto dva ukazovatele rozchádzali. Kým HDP na obyvateľa sa zotavil v priebehu niekoľkých rokov a v roku 2016 prekonal svoj predkrízový vrchol, blahobyt, meraný Better Well-Being Indexom zostával v depresii oveľa dlhšie, najmä kvôli vysokej nezamestnanosti. Mnoho bežných Holanďanov to vedelo až príliš dobre. Údaje empiricky ukazujú, že Holanďania dosiahli úroveň blahobytu spred roku 2008 práve v čase, keď zasiahla kríza COVID-19.

Zotavenie z pandémie a blahobyt ľudí: Dosť bolo HDP, ako jediného komplexného čísla

Výsledky vedcov teraz podnecujú spoločenské a politické debaty v Holandsku. Holandskí tvorcovia politík vrátane regionálnych vlád začínajú používať indexy blahobytu na meranie účinkov svojich politík a investičných programov.

Better Well-Being Index zatiaľ nebol v Spojených štátoch aplikovaný, hoci by sa dal ľahko prispôsobiť americkému kontextu. Takže zatiaľ nemôžeme empiricky merať porovnanie blahobytu s ekonomickým rastom druhej najväčšej ekonomiky sveta. Štúdie však naznačujú, že rozdiely môžu byť ešte väčšie ako v Holandsku. V posledných desaťročiach USA zvýšili svoj náskok pred európskymi krajinami z hľadiska HDP, ale zaostávajú za nimi v dĺžke života, bezpečnosti a rozdelení príjmu.

Dá sa predpovedať, že sledovanie a meranie blahobytu je pre krajiny obzvlášť dôležité v období zotavenia sa po koronakríze. Či už pomocou Better Well-Being Indexu, OCED alebo iného komplexného nástroja. Ako ukazuje analýza histórie, ľudia môžu byť po utrpení hospodárskeho poklesu krajiny poznačení mnohými spôsobmi. A krízy zvyčajne prehlbujú nerovnosti.

Krajiny, ktoré sa snažia výslovne čeliť negatívnym účinkom pandémie, potrebujú dobrý kompas, ktorý by im slúžil na usmernenie pri nasadzovaní plánov obnovy. Tým kompasom by ale nemal byť HDP.