oPeniazoch.sk, TASR
Štáty na Blízkom východe a v Strednej Ázii by mali obmedziť svoje finančné nároky, pretože prudký nárast vládneho dlhu, ktorý ešte zhoršila pandémia nového koronavírusu, ohrozuje vyhliadky na ich zotavenie. Uviedol to v nedeľu Medzinárodný menový fond (MMF).
Región, ktorý zahŕňa približne 30 krajín od Mauretánie po Kazachstan, zaznamenal vlani v 3. štvrťroku oživenie ekonomiky po tom, ako jednotlivé štáty zmiernili opatrenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu.
Ich výhľad však zostáva veľmi neistý a ich cesty k zotavovaniu sa budú líšiť v závislosti od rýchlosti očkovania, od situácie v ťažko ovplyvniteľných sektoroch, ako je cestovný ruch, a od fiškálnej politiky jednotlivých krajín.
Hoci sa zotavovanie už začalo, je nerovnomerné a neisté, upozornil Jihad Azour, riaditeľ oddelenia MMF pre Blízky východ a Strednú Áziu. Poukázal pritom na vysokú úroveň dlhu, s ktorou mnohé štáty zápasili ešte pred pandémiou.
Podľa MMF štáty v regióne, ktoré začali očkovať proti ochoreniu COVID-19 medzi prvými, ako sú krajiny Perzského zálivu bohaté na ropu, Kazachstan a Maroko, dosiahnu už v budúcom roku 2022 hrubý domáci produktu (HDP) na úrovni „predpademického“ roka 2019, zatiaľ čo v prípade ďalších krajín sa očakáva ich návrat na úroveň pred takzvanou koronakrízou o rok neskôr.
„Vysoké finančné nároky by mohli obmedziť politický priestor potrebný na podporu zotavovania,“ uviedol MMF so sídlom vo Washingtone vo svojej aktualizácii regionálnych a ekonomických výhľadov.
Vlaňajší nižší dopyt a pád cien komodít podkopali štátne financie na Blízkom východe a v severnej Afrike. Priemerný fiškálny deficit tam stúpol na 10,1 % HDP v roku 2020 z 3,8 % HDP v roku 2019.
Kríza viedla k nárastu dlhu v mnohých krajinách sveta a fond upozornil, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov budú štáty v tejto oblasti potrebovať ďalšie financie. Podľa jeho odhadov budú rozvíjajúce sa trhy v regióne v rokoch 2021-2022 potrebovať zhruba 1,1 bilióna USD (925,30 miliardy eur). Na porovnanie, v rokoch 2018-2019 to bolo 784 miliárd USD.
To predstavuje riziká pre finančnú stabilitu a mohlo by to spomaliť ožívanie tamojších ekonomík. Mnoho krajín sa spolieha na domáce banky pri predaji dlhopisov. Zároveň krajiny s vysokým zahraničným dlhom sú veľmi zraniteľné voči sprísneniu globálnych finančných podmienok, čo by zvýšilo ich náklady na obsluhu dlhu a obmedzilo ich prístup na dlhopisové trhy.
Fond odporúča štátom v regióne, aby zaviedli politiku a reformy, ktoré pomôžu zredukovať potrebu hrubého verejného financovania a časom zmiernia angažovanosť domácich bánk a podiel štátnych dlhopisov v ich portfóliu. Odporúča tiež rozšíriť investorskú základňu.
