oPeniazoch.sk, TASR
Dva roky po otvorení svojej odevnej fabriky v Mjanmarsku uvažuje Číňan Li Tung-liang o jej zatvorení. O prácu tak po už prepustených 400 zamestnancoch príde aj zvyšných 800 ľudí.
Ako dodal, nemá inú možnosť. Najskôr jeho biznis zasiahla pandémia nového koronavírusu a od začiatku februára násilné prevzatie moci v krajine armádou. Prevrat vyvolal protesty, s ktorými prišla aj nenávisť voči Číňanom, keďže Peking je hlavným spojencom Mjanmarska. Objednávky pre firmu Li Tung-lianga, ktorú podobne ako viaceré čínske podniky Mjanmarčania podpálili, sa zastavili. Li preto uvažuje o presunutí biznisu do inej destinácie s nízkymi pracovnými nákladmi a v súčasnosti sa rozhoduje medzi Čínou, Vietnamom a Kambodžou.
„Ak v najbližších mesiacoch neprídu nové objednávky, budeme musieť z krajiny odísť,“ povedal Li v rozhovore pre agentúru Reuters s tým, že zatiaľ fungujú na 20 % výrobnej kapacity. Tú zabezpečujú objednávky získané pred prevzatím moci armádou.
Podobné problémy majú aj ďalší vlastníci odevných fabrík. To signalizuje kritický vývoj pre kľúčový sektor, ktorý sa na exporte Mjanmarska podieľa takmer tretinou a zamestnáva zhruba 700.000 ľudí. Podľa údajov Združenia mjanmarských výrobcov oblečenia totiž Číňania zabezpečujú chod takmer tretiny zo 600 odevných fabrík v Mjanmarsku. Navyše, sektoru hrozí, že aj po upokojení situácie sa bude zotavovať veľmi ťažko, ak čínski investori odídu.
Po skončení západných sankcií a zavedení ekonomických reforiem zahraničné investície v minulom desaťročí do Mjanmarska postupne rástli. Ako uviedla štatistická divízia Organizácie Spojených národov Comtrade, v roku 2011 vyviezla krajina odevy za menej než 1 miliardu USD (841,2 milióna eur), čo predstavovalo zhruba 10 % celkového exportu. V roku 2019 už dosahoval export odevných produktov viac než 6,5 miliardy USD, približne 30 % z celkového exportu.
Problémy sektora začali po nástupe pandémie nového koronavírusu začiatkom minulého roka. Dopyt prudko klesol, čo viedlo k zrušeniu desaťtisícov pracovných miest v odevnom priemysle v Mjanmarsku a ďalších ázijských krajinách. Mjanmarský priemysel však postihla ďalšia rana, keď začiatkom februára moc v krajine násilne prevzala armáda.
Prevrat vyvolal protesty obyvateľov, medzi nimi aj robotníkov z odevných fabrík. Ďalší sa zasa pre násilnosti nedokázali dostať do práce. Nepokoje zasiahli aj bankový systém a skomplikovali vývoz a dovoz tovarov.
Svetové odevné spoločnosti síce uviedli, že chcú dodržať záväzky a chrániť pracovné miesta v krajine, nakoniec však mnohé museli objednávky v dôsledku vývoja situácie zrušiť. Firma Next uviedla, že objednávky pôvodne smerujúce do Mjanmarska presunie do Bangladéša, Číny a Kambodže. Benetton chce väčšinu biznisu presunúť do Číny. Zástupcovia priemyslu varovali, že ak moc opäť neprevezme demokratická vláda, sektoru hrozí kolaps.
Vývoj v odevnom priemysle tak ešte zhoršuje už aj tak zlú situáciu najchudobnejších obyvateľov Mjanmarska, najmä žien, ktoré tvoria drvivú väčšinu pracovnej sily v odevnom priemysle. Ich zárobok často dosahuje v prepočte iba 3,40 USD (2,86 eura) denne, najmenej v regióne. Stále je to však pre mnohé ženy a ďalších chudobných Mjanmarčanov šanca na únik z extrémnej chudoby a možnosť poslať aspoň trochu peňazí rodinám na vidieku.
Napriek tomu niektoré odborové organizácie zastupujúce odevný sektor vyzvali medzinárodnú komunitu na tvrdé sankcie voči Mjanmarsku s cieľom zvýšiť tlak na armádu, aj keď by to malo ich priemysel ešte viac poškodiť. „Akceptujem, že firmy presúvajú svoj biznis do iných krajín,“ povedal Myo Myo Aye, zakladateľ jednej z miestnych odborových organizácií. „Ľudia to budú mať veľmi ťažké, pretože prídu o prácu. Na druhej strane odmietame akceptovať vojenský režim“.
