oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Americká ministerka financií Janet Yellenová žiada, aby vlády na celom svete podporili USA pri stanovení globálnej minimálnej sadzby dane z príjmu právnických osôb. Sadzbu presnejšie nešpecifikovala, ale žiadosť o podporu prichádza v čase, keď sa americká vláda snaží zvýšiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 21 na 28 %.
Nová americká administratíva sa už pokúša dosiahnuť medzinárodnú dohodu o digitálnej dani pre on-line giganty, ako sú Amazon a Facebook, a tlačí na dosiahnutie dohody v rámci OECD do leta tohto roku. The Economist vypočítal, že „veľká päťka“ v Silicon Valley zaplatila v poslednom desaťročí iba 220 miliárd dolárov v hotovosti na daniach, čo predstavuje iba 16 % ich zisku pred zdanením.
Yellenová uviedla, že zavedenie globálneho minima by „zabezpečilo, aby globálna ekonomika prosperovala na základe rovnakých podmienok v oblasti zdaňovania nadnárodných spoločností“, a že by to podnietilo „inovácie, rast a prosperitu“. Výzva na minimálnu globálnu daň z príjmu právnických osôb má však oveľa širší dosah. Nie je to dobrý nápad z dôvodu, že by to znevýhodnilo rozvojové krajiny a pravdepodobne by to ani nebolo uskutočniteľné.
Yellenová tvrdí, že globálna minimálna sadzba ukončí „30-ročný závod o dno“, globálna prax však ukazuje zmiešanejší obraz. V roku 2020 znížilo deväť krajín na piatich kontinentoch svoje sadzby dane z príjmu právnických osôb od jedného percenta (Togov Západnej Afrike) po päť percentuálnych bodov (Grónsko). V rámci OECD má niekoľko krajín v pláne znížiť svoje sadzby v nasledujúcom alebo dvoch fiškálnych rokoch: Francúzsko znižuje z 32 % na 25 %, zatiaľ čo Švédsko z 21 % na 20 %. Holandsko tiež plánovalo zníženie, odvtedy však zmenilo názor.
Mnoho ďalších krajín si však svoje sadzby udržiava stabilné už mnoho rokov. Napríklad Nigéria, kde je stabilne na úrovni 30 %, alebo Brazília, kde je nemenných 34 %. Aj v Číne je už viac ako desať rokov na úrovni 25 % (alebo 15 % v odvetviach, ktoré sa snaží podporiť vláda, ako sú niektoré technologické firmy). Sadzba v Juhoafrickej republike je už takmer desať rokov 28 %, hoci v roku 2022 klesne na 27 %. Každá sadzba podlieha hnacím motorom typickým pre danú krajinu a jej hospodárstvo, ale žiadna z týchto krajín „nenaháňa dno“. Ani nežiada o globálnu minimálnu sadzbu. O digitálnu daň z príjmu právnických osôb bol oveľa väčší záujem, pričom niektoré spoločnosti ako India, Česká republika, Francúzsko a Turecko už daň aj zaviedli.
V rozvojových aj rozvinutých krajinách sú nadnárodné spoločnosti zdrojom priamych zahraničných investícií, čo ich robí atraktívnymi pre vlády. Tieto korporácie najímajú pracovníkov a nepriamo vytvárajú oveľa viac pracovných miest, od využívania miestnych dodávateľov až po vytváranie dopytu po spotrebnom tovare prostredníctvom miezd, ktoré vyplácajú.
Niektoré krajiny využili svoju slobodu stanovovania sadzieb dane z príjmu právnických osôb ako prostriedok na prilákanie takýchto firiem. Nízke dane z príjmu právnických osôb uplatňuje napríklad Írsko (12,5 %) Moldavsko (12 %), Paraguaj (10 %) či Uzbekistan (7,5 %). Vo svete, kde sú veľké rozdiely v príjmových úrovniach rôznych krajín, by minimálna globálna sadzba dane z príjmu právnických osôb mohla vytlačiť tých, ktorí nie sú nijako zvlášť atraktívni, okrem skutočnosti, že môžu ponúkať nižšie sadzby.
Pre niektoré spoločnosti to tiež zvýši náklady na medzinárodný obchod. Zoberme si príklad americkej spoločnosti pôsobiacej v Írsku. Predpokladajme, že globálna minimálna sadzba by bola stanovená na 20 %. Takáto spoločnosť bude musieť platiť pri obchodovaní v Írsku o 7,5 percenta viac z dane z príjmu právnických osôb než je tomu v súčasnosti. Nielenže sa tak potenciálne stane Írsko menej atraktívne, ale znamená to tiež, že náklady sa prenesú ďalej, či už na dodávateľov, zákazníkov alebo podobne.
Všeobecnejšie povedané, globálna minimálna sadzba by odstránila flexibilitu rôznych národov pri uskutočňovaní politík, ktoré im najlepšie vyhovujú. Vezmime si napríklad súčasnú pandémiu. Údaje MMF a Svetovej banky naznačujú, že rozvojové krajiny sa budú dlhšie spamätávať z ekonomických otrasov ako ich rozvinuté náprotivky. Ghana nedávno zaviedla 30 % zľavu na daniach pre spoločnosti v odvetviach ako cestovanie, cestovný ruch a hotelierstvo po zvyšok roku 2021. Je to porovnateľné s nedávnym oznámením Spojeného kráľovstva, že odkladá plánované zvýšenie dane z príjmu právnických osôb na niekoľko rokov, aby podporilo výdavky na podnikanie. Budú môcť nezávislé národné štáty v rámci globálneho režimu minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb ponúknuť také iniciatívy?
Globálna minimálna sadzba nakoniec neskoncuje s kreatívnym účtovníctvom. Daňový zákon každej krajiny bude mať aj naďalej svoj vlastný súbor komplikovaných výnimiek a úľav, pričom firmy budú aj naďalej pekne platiť špecializovaným poradcom, aby im pomohli čo najlepšie daňové úľavy využiť. Globálna minimálna sadzba tiež nijako nepomôže v boji proti daňovým únikom, ktoré podľa nedávnych odhadov vyšli daňových poplatníkov na takmer pol bilióna amerických dolárov ročne.
Stručne povedané, Yellenovej návrh nie je žiadna zázračná palička, zameriava sa na problém, ktorý nie je taký, ako sa javí. Nie je to to je bitka, ktorá by stála za výhru. Skôr ako skončí, spôsobí množstvo vedľajších škôd.
