Kríza dôvery: Oneskorenie očkovania vytvára enormné ekonomické náklady

, the conversation Foto: SITA/AP;getty images

Žijeme v bezprecedentnej dobe, v časoch, kedy vývoj ekonomiky závisí od vývoja pandémie. Makroekonomické náklady na COVID-19 sa hýbu v stovkách miliárd v prepade HDP, v porovnaní s hypotetickým svetom bez pandémie.

Od začiatku roku 2021, keď už bolo schválených niekoľko vakcín a ďalšie sa blížia ku koncu ich klinických skúšok, spájajú všetci, ktorí zverejňujú ekonomické predpovede, vývoj (makro)ekonomiky s vývojom očkovania. Medzinárodný menový fond súčasnú situáciu zvolil ako podtitul svojho svetového ekonomického výhľadu na január 2021 „Podpora politiky a očakávanie, že vakcíny zvýšia aktivitu“.

Priame náklady na zdravie a iné náklady spojené s COVIDom-19 ako je prevencia, liečba choroby a jej dlhodobých následkov, tvoria iba malú časť celkových nákladov. Nová štúdia nákladovej efektívnosti dospela k záveru, že prevládajú stratégie prevencie, založené na testovaní, skríningu a izolácii. Z každého utrateného eura sa získa späť 7 eur. Aj keď podobná štúdia o prevencii pomocou vakcín nie je k dispozícii, je zrejmé, že vzhľadom na obrovské množstvo ekonomických strát, ktorým očkovania zabraňujú, sú tieto vakcíny značne nákladovo efektívne.

Každý mesiac, v ktorom sa očkovaním obnoví normálna hospodárska činnosť, sa zabráni stratám v miliardách eur. Investície do vakcín sú tiež nebývalé vzhľadom na ich rozsah. Výskum vakcín proti vírusu AIDS si vyžiadal za 20 rokov, konkrétne v rokoch 2000 až 2019, sumu 15,3 miliárd dolárov. Iba USA vynaložili v roku 2020 na výskum a vývoj vakcíny proti COVID-19 zhruba 10 miliárd dolárov a predpokladané globálne výdavky dosiahli 39,5 miliárd dolárov. Preto mesačné oneskorenie očkovania obyvateľstva, ktoré by umožnilo návrat k ekonomickej normálnosti, sa dá vyčísliť obrovským množstvom peňazí. Európa je bohužiaľ v porovnaní s USA v očkovaní asi päť týždňov pozadu

Drahé meškanie
Európska stratégia zdieľania rizík s farmaceutickými spoločnosťami zaoberajúcimi sa výskumom sľubných vakcín je z hľadiska ekonomickej analýzy efektívna. Je to vlastne to, čo sledovali aj ďalšie bohaté krajiny sveta. Európska únia však v miere zaočkovanosti zaostáva v porovnaní s USA, Veľkou Britániou alebo Izraelom. Toto nákladné oneskorenie je spôsobené niekoľkými faktormi. Bola to dobre premyslená, ale nakoniec zle zrealizovaná stratégia, kvôli oneskoreniam v rozhodovaní a rokovaniach so spoločnosťami. Kým USA mali v polovici júna dohodnutú dodávku vakcín za 10 miliárd dolárov, Európa neoznámila spoločný nákup za 3,2 miliardy eur. Prvá dohoda s Astrou Zéneca sa objavila až v auguste, mesiace po USA.

Pokiaľ ide o Európsku liekovú agentúru, tá povolila prvé vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna, s určitým oneskorením v porovnaní s FDA, vládnou agentúrou USA zodpovednou za kontrolu a reguláciu liečiv. Na druhej strane, táto extrémna averzia k riziku podporila stávku proti najinovatívnejšej forme vakcíny, založenej na špičkovom high tech nanotechnologickom nosiči (Pfizer, Moderna, Curevax),  a dvere otvorila AstreZeneca, Sanofi a GSK (posledné dve neboli schválené). Rokovania sa príliš zamerali na cenu, aby sa neúmerne nenavýšili výdavky daňových poplatníkov, a menej sa brali do úvahy podmienky dodávky. Trh však prevládol aj v tejto oblasti a tak spoločnosti nakoniec prvé dodávky nasmerovali do krajín, v ktorých vakcíny získali povolenie, a do tých, ktoré sú ochotné zaplatiť najviac.

Kríza dôvery
K tomuto problému sa pridáva kríza dôvery, najmä pokiaľ ide o krvné zrazeniny spájané s očkovaním vakcínou AstraZeneca. Táto kríza dôvery sa dá vyčísliť, bude mať veľmi vysoké priame ekonomické náklady, z dôvodu oneskorenia dokončenia očkovania obyvateľstva a návratu k hospodárskej činnosti bez obmedzení. Ale tiež nepriame, čo sa týka zdravotných komplikácií a úmrtí. Nezabúdajme, že na COVID-19 zomiera každý týždeň 20 000 Európanov. Je to paradox, ako uviedol tento mesiac The Economist, aby sa zabránilo malému riziku, Európa akceptovala väčšie riziko úmrtí a sociálnych nákladov.

Tri ponaučenia
Zo skúseností s vakcináciou za posledných niekoľko mesiacov môžeme vyvodiť tri ponaučenia pre Európu. Po prvé, v globálnom svete sa pravidlá hry menia. Vakcínový nacionalizmus neochráni ľudstvo a neochráni ani bohaté krajiny. Je nutná solidarita, aby sa dali zabezpečiť očkovacie látky aj pre nízkopríjmové krajiny sveta. Globálna iniciatíva COVAX plánuje v prvej polovici tohto roka dodať 337,2 milióna dávok predovšetkým do rozvojových krajín. To by malo stačiť na zaočkovanie takmer 169 miliónov ľudí dvoma dávkami vakcíny potrebnými na zabezpečenie optimálnej ochrany pred nákazou. Len tento rok bude potrebovať 8 miliárd dolárov.
Po druhé, pri jednaní so žralokmi je lepšie mať skúsených vyjednávačov rovnakého druhu. A po tretie, komunikácia prináša obrovskú pridanú hodnotu a naopak zlá komunikácia spôsobuje obrovské náklady. Peripetie ohľadom vakcíny AstraZeneca nás vyjdú draho.

Súvisiace články

Aktuálne správy