Veľké kovové škatule: Štandardizované lodné kontajnery na pozadí globálnej ekonomiky

Diskusia 1  
Veľké kovové škatule: Štandardizované lodné kontajnery na pozadí globálnej ekonomiky
Zdroj: the conversation
Foto: SITA/AP


7. 4. 2021 - Poobzerajte sa okolo seba. Možno si pochutnávate na banáne, popíjate kávu alebo sedíte pred počítačom a dávate si pauzu od práce. S najväčšou pravdepodobnosťou bol tento tovar, rovnako ako váš smartfón, chladnička a prakticky každý ďalší predmet vo vašej domácnosti, kedysi naložený do veľkého kontajnera v inej krajine a cestoval tisíce kilometrov loďami prechádzajúcimi cez oceán, až kým nakoniec nedorazil k vám.

Dnes sa odhaduje, že 90 % svetového tovaru sa prepravuje po mori, pričom 60 % z toho - vrátane všetkého importovaného ovocia, pomôcok a zariadení - je zabalených vo veľkých oceľových kontajneroch. Zvyšok tvoria hlavne komodity ako olej alebo obilniny, ktoré sa lejú/sypú priamo do trupu. Celkovo tovar asi za 14 biliónov dolárov strávi nejaký čas vo veľkej kovovej škatuli. Stručne povedané, bez štandardizovaného kontajnera, by globálny dodávateľský reťazec, na ktorom je spoločnosť závislá, neexistoval. Asi 30 % svetových objemov kontajnerovej dopravy sa prepravuje cez Suezský prieplav, kde nedávny incident poukázal na niekoľko slabín v modernom dodávateľskom reťazci. Ale zároveň aj zdôrazňuje dôležitosť jednoduchých, ale nevyhnutných nákladných kontajnerov.

Od počiatkov obchodovania ľudia používali na prepravu tovaru na veľké vzdialenosti škatule, vrecia, sudy a kontajnery rôznych veľkostí. Feničania v roku 1600 pred n. l. prevážali drevo, látky a sklo do Arábie vo vreciach naložených na karavany poháňané ťavami. A o stovky rokov neskôr Gréci použili starodávne skladovacie kontajnery známe ako amfory na prepravu vína, olivového oleja a obilia na trirémach, ktorými sa preplavovali po Stredozemnom mori. Časom, keď obchodovanie rástlo, proces nakládky a vykládky, keď sa tovar prekladal z jedného spôsobu prepravy na druhý, zostal veľmi náročný na pracovnú silu, časovo náročný a nákladný. Čiastočne preto, že kontajnery mali rôzne tvary a veľkosti. Napríklad kontajnery z lode, sa často museli otvárať a znova baliť, ak mali ďalej putovať menšími železničnými vagónmi. Balíky rôznych veľkostí tiež znamenali, že priestor na lodi nebolo možné efektívne využiť, a tiež spôsobovali pre plavidlo výzvy týkajúce sa hmotnosti a vyváženia. A pri tovare bolo pravdepodobnejšie poškodenie v dôsledku manipulácie alebo krádeže.

Veľké kovové škatule: Štandardizované lodné kontajnery na pozadí globálnej ekonomiky

Americká armáda začala počas druhej svetovej vojny skúmať využitie štandardizovaných malých kontajnerov na efektívnejšiu prepravu zbraní, bômb a iného materiálu do frontových línií. Ale až v 50-tych rokoch si americký podnikateľ Malcolm McLean uvedomil, že štandardizáciou veľkosti kontajnerov používaných v globálnom obchode je možné aspoň čiastočne mechanizovať nakládku a vykládku lodí a vlakov, čo umožňuje plynulý presun z jedného druhu dopravy na iný. Takto by výrobky mohli zostať vo svojich obaloch od okamihu výroby až po dodanie, čo malo za následok zníženie nákladov na prácu a potenciálne poškodenie. V roku 1956 vytvoril McLean štandardný nákladný kontajner, ktorý v podstate používame dodnes. V roku 1956 stálo ručné naloženie lode 5,86 dolárov za tonu, pri štandardizovanom kontajneri iba 16 centov za tonu. Tiež to výrazne uľahčilo ochranu nákladu pred živlami alebo pirátmi, pretože kontajner je vyrobený z odolnej ocele a počas prepravy zostáva uzamknutý. USA túto inováciu vo veľkej miere využili počas vojny vo Vietname na zasielanie zásob vojakom, ktorí kontajnery niekedy dokonca používali ako úkryty.

Táto inovácia umožnila vzniku moderného globalizovaného sveta. Množstvo tovaru prepravovaného v kontajneroch stúpalo z 102 miliónov metrických ton v roku 1980 na asi 1,83 miliardy metrických ton od roku 2017. Väčšina kontajnerovej dopravy prúdi cez Tichý oceán alebo medzi Európou a Áziou - zvyčajne cez Suezský prieplav. Štandardizácia veľkostí kontajnerov tiež viedla k nárastu veľkosti lodí. Čím viac kontajnerov je zabalených na lodi, tým viac môže prepravná spoločnosť na každej ceste zarobiť.

Priemerná veľkosť kontajnerovej lode sa len za posledných 20 rokov zdvojnásobila. Tie najväčšie sú schopné prepraviť 24 000 kontajnerov. Loď s názvom Globe s kapacitou 19 100 kusov 20-stopových kontajnerov mohla prepraviť 156 miliónov párov topánok, alebo 300 miliónov tabletov. Ever Given má podobnú kapacitu, 20 000 kontajnerov, hoci pri uviaznutí v Suezskom prieplave viezla iba 18 300 kusov lodných kontajnerov. A pokiaľ ide o náklady, typická predpandemická cena prepravy 20-stopového kontajnera z Ázie do Európy, v ktorom sa prepravilo viac ako 20 ton nákladu, bola približne rovnaká, ako ekonomická letenka na rovnakú cestu.

Veľké kovové škatule: Štandardizované lodné kontajnery na pozadí globálnej ekonomiky

Námorná lodná doprava nadobudla čoraz väčší význam pre globálne dodávateľské reťazce a obchod, napriek tomu, že až do zablokovania Suezského prieplavu bola dosť neviditeľná. Keď Ever Given prechádzala úzkym kanálom, prudké nárazy vetra ju odfúkli do brehu a jej hmotnosť 200 000 ton zakliesnili v bahne. Týmto kanálom prechádza asi 12 % globálnej lodnej dopravy na svete. Blokovanie malo spôsobiť, že sa nazbieralo najmenej 369 lodí čakajúcich na prechod cez kanál z ktorejkoľvek strany, čo stálo odhadovaných 9,6 miliárd dolárov denne. To znamená 400 miliónov dolárov za hodinu alebo 6,7 milióna dolárov za minútu.

Spoločnosti zaoberajúce sa stavbou lodí naďalej pracujú na stále väčších nákladných lodiach. Existuje len málo dôkazov, že sa tento trend v blízkej budúcnosti zastaví. Niektorí predpovedajú, že lode budú schopné uniesť náklad o 50 % väčší ako Ever Given, a na otvorenom mori sa majú objaviť do roku 2030. Inými slovami, štandardizovaný prepravný kontajner zostáva populárnejší a žiadanejší než kedykoľvek predtým.