oPeniazoch.sk, DB,ZH Foto: getty images
Jim Reid z Deutsche Bank sa tentoraz vo svojom komentári venuje obzvlášť citlivej téme. Inflácii.
„V súčasnosti sa zjavne veľa hovorí o inflácii a veľa sa hovorí o tom, či sa Fed a ECB (okrem iného) priblížia k svojim stanoveným cieľom,“ píše Reid a dodáva, že „inflácia je do značnej miery politickou voľbou vo svete fiat mien, v ktorom sa pohybujeme od roku 1971“, a hneď aj vysvetľuje prečo.
„Ak máte úplnú kontrolu nad tým, koľko peňazí môžete vytlačiť a minúť, namiesto toho, aby sa peňažná zásoba viazala na zlato, môžete vždy vytvoriť infláciu, ak je k tomu sklon, bez ohľadu na demografiu, digitalizáciu, globalizáciu alebo slabý rast.“
Vhodným spôsobom svoje slová dopĺňa grafom, ktorý zobrazuje priemernú infláciu všetkých 87 ekonomík, o ktorých má DB údaje od roku 1971, keď USA a s nimi aj veľká väčšina zvyšku sveta, prerušili väzby svojich mien so zlatom. Pozoruhodné je, že sa nijakej ekonomike nepodarilo udržať priemernú ročnú infláciu pod 2 %, najbližšie je Švajčiarsko (2,1 %), Japonsko (2,3 %) a Nemecko (2,5 %). Iba 28 z 87 krajín dokázalo udržať infláciu pod 5 % počas celého obdobia. USA sú na úrovni 3,8 %.
„Inflácia je voľbou vo svete s nekrytými peniazmi. Otázkou je, či si ju politici zvolia alebo nie, či už neúmyselne alebo neúmyselne,“ uzatvára Reid. K tomu ani netreba dodávať, že politici a centrálni bankári si už vybrali. A dúfajú, že sa im podarí udržať rastúcu infláciu, takú, ktorá drví hodnotu dlhodobého dlhu, čo najdlhšie. Pritom ale klamú obyvateľov, že prudko rastúce ceny sú iba konšpiračnou teóriou. Ale ani tieto lži sa nedajú šíriť donekonečna. Stačí si pripomenúť prejav Jimmyho Cartera z októbra 1978, v ktorom bývalý americký prezident označil infláciu za „najvážnejší domáci problém“, ktorý rozpúta všetko peklo a výsledná panika povedie politikov k tomu, aby sa pokúsili vrátiť hyperinflačného džina späť do fľaše. Tak veľa šťastia.
Začiatkom 80-tych rokov to dokázal vtedajší predseda Výboru guvernérov Federálneho rezervného systému Spojených štátov amerických Paul Volcker zvýšením úrokových sadzieb na 20 %. Podobné zvýšenie by teraz viedlo k sociálnemu kolapsu alebo vojne, pretože hodnota akcií, ktoré sa stali defacto jediným referenčným kritériom, pomocou ktorého sa meria úspešnosť súčasného stavu, by sa prepadli o 80 alebo aj viac percent. Značne by tým utrpelo „čisté imanie“ väčšiny sveta a podnietilo by to k nebývalým sociálnym otrasom. A to jednoducho nikdy nemôžeme pripustiť.
Preto americká vláda už teraz robí všetko pre to, aby inštitucionalizovala základný garantovaný príjem, v podobe „odškodnenia“ obyvateľstva tmavej pleti a ďalších menšín a všeobecne zvyšovala príjmy, keď veľmi dobre vie, že príde obdobie prudkého rastu cien. A jediné, čo môže urobiť, je zvyšovať príjmy tak dlho, ako to bude možné, ešte predtým, ako cunami prudko rastúcich cien všetko so sebou strhne.
