Slabosť eurozóny: Problém ďaleko presahujúci pandémiu

, dlacalle Foto: getty images

Ak sa pozrieme na výhľadové správy väčšiny investičných bánk na rok 2021, jednou z hlavných tém konsenzu bolo silné presvedčenie o rýchlom a silnom oživení eurozóny. Ale bol to omyl.

Tento týždeň sa spoločnosť Capital Economics pripojila k ďalším analytikom a znížila hodnotenie rastu eurozóny. „V súčasnosti si myslíme, že ekonomika eurozóny sa bude zotavovať pomalšie, ako sme predtým očakávali, a to v tomto roku približne o 3 % a v roku 2022 o 4,5 %. Ak výnosy štátnych dlhopisov v eurozóne ešte viac neklesnú, a keď sa výnosy amerických štátnych dlhopisov výrazne zvýšia, očakávame, že zväčšujúci sa rozdiel vo výnosoch spôsobí oslabenie eura voči americkému doláru“.

Táto vlna zníženia ratingu, ktorá zahŕňa odhady OECD a Európskej centrálnej banky, prichádza so starým a unaveným upgradom budúcoročných očakávaní, ktoré sa pravdepodobne budú opäť znižovať.

Väčšina politikov obviňuje slabosť eurozóny z pandémie a pomalého zavádzania vakcinácie. Je to čiastočne pravda. Žiadny z týchto dvoch faktorov nie je oddelená od jednej z hlavných čŕt, ktoré spôsobujú, že eurozóna sústavne sklame v obdobiach rastu aj krízy. Je to masívna byrokracia.

Pomalý vývoj očkovania v eurozóne je zrejmý z rebríčka agentúry Bloomberg Economics. Na čele je stále Izrael, Čile, ale postúpili aj USA alebo Spojené kráľovstvo. Napriek tomu, že ekonomiky eurozóny mali najvyššiu úroveň výdavkov na verejnú zdravotnú starostlivosť na svete, rýchlemu zaočkovaniu sa nedarí. Dôvod, prečo eurozóna zaostáva v očkovaní, pochádza z byrokratického a pomalého procesu schvaľovania a nákupu vakcín.

Európska únia zbytočne odďaľovala schvaľovanie vakcín, ktoré už boli testované a potvrdené zdravotnými úradmi v USA a Veľkej Británii, ale zaviedla tiež prísny, komplikovaný a zdĺhavý proces pri dosahovaní obchodných dohôd so spoločnosťami dodávajúcimi vakcíny. Bohužiaľ, namiesto uznania urobených chýb sa politici rozhodli spustiť vojnu obviňovania obvinením spoločnosti Astra Zeneca a ďalších spoločností z neplnenia zmlúv, čo bolo mnohokrát vyvrátené. A ďalej to brzdí úsilie masívne očkovať.

Financial Times zdôraznili, že „ochabujúca očkovacia kampaň EÚ bola brzdená chybným procesom centrálneho obstarávania, nedostatkami dodávok, logistickými prekážkami a nadmernou averziou k riziku zo strany niektorých národných lekárskych regulačných orgánov“. Európska politická elita bola taká hrdá na svoj systém zdravotnej starostlivosti a centralizovaný proces obstarávania, že nepochopila dôležitosť času a efektívnosti v tejto pandémii. Zatiaľ čo Spojené kráľovstvo v súčasnosti podalo 48,5 dávok očkovacej látky na 100 ľudí a USA 40,8, EÚ podľa správy „Náš svet v dátach“ dosiahla len 14,9 dávky.

Ekonomický problém eurozóny nepochádza iba z pomalého očkovania, ale z príliš agresívnych blokád. Medzi októbrom a novembrom sa vedúce európske ekonomiky rozhodli agresívne odstaviť ekonomiku, aby sa zabránilo nárastu počtu prípadov. Napriek mimoriadne silnej blokáde vo Francúzsku, jednej z najagresívnejších na svete, počet nových potvrdených denných prípadov na 100 ľudí vzrástol z 250 prípadov na začiatku októbra na 522 k 26. marcu. Denne nové prípady rýchlo rástli a klesali v mesiaci november, od januára však neustále pribúdajú. V Taliansku sa počet nových prípadov zvýšil zo 70 v októbri na 369 do 26. marca. V Nemecku od 117 do 179 v rovnakom období. Vo všetkých z nich od januára nové prípady ustavične pribúdali, a to aj pri výraznom zablokovaní. Dlhodobé odstavenie ekonomiky vedie k dlhodobým vedľajším účinkom na zamestnanosť a rast, ktoré pravdepodobne poškodia oživenie a vytvoria dôležité sociálne výzvy. Nemôžeme zabudnúť, že v eurozóne bola ku koncu februára nezamestnanosť stále na úrovni 8,3 %.

K slovu sa dostali masívne stimulačné plány. Európska centrálna banka zvýšila svoju súvahu na 63 % HDP eurozóny oproti Fedu na 36 % a ponuka peňazí v eurozóne rástla anualizovaným tempom 12 %. Fiškálne stimuly sú tiež obrovské, pričom fiškálne impulzy a opatrenia na likviditu sa pohybujú od 10 % (Španielsko) do 50 % HDP (Nemecko) v hlavných ekonomikách.

Je dôležité si uvedomiť, že nejde len o to, koľko sa minie, ale aj o to, kde a kedy. Významná časť fiškálnych stimulov v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Nemecku bola zameraná na udržanie súčasných vládnych výdavkov a opatrenia na podporu podnikania boli rozhodujúce iba v Nemecku a Francúzsku. Veľké a rozhodné opatrenia na podporu podnikov však môžu zlyhať, pretože dlhodobé blokovanie vedie ku kríze platobnej neschopnosti a nevyhnutne bude relevantná časť týchto podporných mechanizmov zombifikovať ekonomiku, najmä preto, že to bolo dôležité riziko, ktoré už v eurozóne existovalo pred Covid- 19, podľa Banky pre medzinárodné platby.

Nemôžeme zabudnúť, že oživenie eurozóny sa môže vrátiť do neutešujúcej situácie, ktorá bola zrejmá ešte pred pandémiou Covid-19. Nemecko bolo na konci recesie na konci roku 2019 a Francúzsko a Taliansko dosiahli v poslednom štvrťroku nulový rast. Spomalenie eurozóny bolo sa premietlo do roku 2020 aj napriek všetkým uskutočneným likviditným a fiškálnym opatreniam, negatívnym sadzbám, masívnemu spätnému odkupu štátnych dlhopisov zo strany ECB a dnes už zabudnutému Junckerovmu plánu, ktorý bol spustený ako najdôležitejší investičný program pár rokov pred pandémiou a ktorých výsledky boli prinajmenšom sklamaním.

Eurozóna má obrovský potenciál. Mohla by sa stať globálnym lídrom pri prekonávaní krízy a v priťahovaní investícií. Na to, aby to dosiahla, musí prijať naliehavé opatrenia na zníženie byrokracie, uvoľnenie potenciálu vytvárania pracovných miest a podnikov a zníženie škodlivého zdaňovania. Nastal čas to urobiť.

Súvisiace články

Aktuálne správy