oPeniazoch.sk, CNBC;ČTK;reuters Foto: SITA/AP;TASR/AP
Kryptomeny sa podľa generálneho manažéra Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) zvyknú vyhýbať zákonom a mali by podliehať väčšej regulácii. BIS sa považuje za centrálnu banku všetkých centrálnych bánk.
Mnoho digitálnych mincí sa „používa na arbitráž alebo na obchádzanie určitých predpisov,“ uviedol mexický ekonóm Agustin Carstens, ktorý je na poste generálneho manažéra Banky pre medzinárodné zúčtovanie od roku 2017. Pre televíziu CNBC povedal, že zákony proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu „chýbajú v mnohých aplikáciách niektorých kybernetických mien“.
Bitcoin a ďalšie virtuálne meny zaznamenali za posledný rok obrovské zisky, pretože investori sa usilovali o diverzifikáciu svojich podielov počas pandémie koronavírusu. Bitcoinoví býci považujú token za druh „digitálneho zlata“ a tvrdia, že môže poslúžiť ako zaistenie voči inflácii v čase hospodárskej krízy a nasadzovania masívnych stimulov. Kryptomeny si však získali reputáciu aj svojou účasťou na nelegálnych činnostiach. Sú pseudonymné, takže je ťažšie zistiť, kto uskutočňuje transakcie. Americká ministerka financií Janet Yellenová začiatkom tohto roka uviedla, že americká vláda bude musieť „zamedziť“ používaniu kryptomeny na kriminálne transakcie.
Bitcoin od začiatku roka vzrástol o viac ako 80 %, aj keď je to pokles o zhruba 12 % z rekordne vysokej hodnoty nad 61 000 dolárov zo začiatku tohto mesiaca. Ether, ďalšia digitálna minca, medziročne rástla viac ako na dvojnásobok, ale poklesla o 18 % oproti historickému rekordu viac ako 2 000 dolárov.
Kryptomeny sú známe prudkým výkyvom cien. Carstens uviedol, že si myslí, že kryptomeny sa používajú ako „špekulatívny nástroj“, a nevníma ich ako hrozbu pre centrálne banky a zavedený finančný systém. „Nevidím žiadnu dominanciu kybernetických mien,“ uviedol a dodal, že kryptomeny neurobili „žiadnu prevratnú prácu z hľadiska ich funckie ako peniaze.“
„Stablecoiny majú aj určité obmedzené aplikácie,“ uviedol Carstens v súvislosti s digitálnymi mincami, ktoré sú viazané na externé aktíva, ako je americký dolár, aby sa minimalizovala volatilita cien. „Majú svoju vlastnú úlohu na veľmi konkrétne účely. Preto nevidím nijakú výzvu … voči štátnym peniazom pochádzajúcu zo strany týchto súkromne používaných mien.“
Carstensove komentáre prichádzajú v čase, keď viaceré centrálne banky po celom svete skúmajú možnosť zavedenia vlastnej digitálnej meny. V čele tohto snaženia je Čína, ktorá v mnohých mestách skúša svoj digitálny jüan. Švédska centrálna banka tiež zvažuje, či zavedie digitálnu verziu svojej koruny, pretože v škandinávskej krajine rapídne klesá využitie hotovosti.
Minulý rok BIS a niekoľko centrálnych bánk vrátane Federálneho rezervného systému USA, Európskej centrálnej banky a Bank of England, zverejnili správu, ktorá ustanovuje niektoré kľúčové požiadavky na digitálne meny centrálnych bánk známe ako CBDC. Odporúčali, aby CBDC dopĺňali a nie nahrádzali hotovosť a iné formy zákonného platidla, a skôr podporovali ako poškodzovali finančnú stabilitu.
Tlak centrálnych bánk na digitálne meny čiastočne podporil plán spoločnosti Facebook zaviesť v spolupráci s inými súkromnými spoločnosťami svoj vlastný token. Projekt, ktorý sa pôvodne volal Libra, ale v súčasnosti je známy pod menom Diem, priniesol okamžitú reakciu zo strany regulačných orgánov z celého sveta kvôli obavám, že môže narušiť suverénne meny.
Je to spôsobené obrovským dosahom najmä Facebooku, ktorý využívajú viac ako 2 miliardy ľudí. Carstens varoval, že stablecoiny ako Libra, budú musieť byť prísne regulované. „Otázka podpory týchto mien má zásadný význam. V histórii finančníctva máme veľké množstvo príkladov, keď niečo, čo malo byť úplne kryté, nakoniec úplne kryté nebolo.“
Už dlhší čas sa objavujú obavy, že tether, jeden z najbežnejšie používaných stablecoinov súčasnosti, by nemusel mať dostatok hotovostných rezerv na zabezpečenie všetkých tokenov v obehu. Ifinex, materská spoločnosť stojaca za kryptomenou tether a kryptoburza Bitfinex, nedávno dosiahla dohodu s newyorským generálnym prokurátorom o ukončení vyšetrovania spoločností v tomto konkrétnom prípade. „Myslím si, že musíme zapracovať na regulácii, aby tieto nástroje zodpovedali danému účelu," uzavrel Carstens.
BIS zrejme nemá dôvod prehopdnotiť svoj postoj ku kryptomenám, aj v minulosti sa často odvolávala na jej rôzne negatíva. Tlačenie peňazí naopak obhajovala.
Centrálne banky a vlády už asi pochopili, že kryptomeny len tak zo dňa dna deň nezmiznú a preto by ich mali začať regulovať už tento rok alebo začiatkom toho budúceho. Deutsche Bank zverejnila správu, v ktorej výslovne píše, že Bitcoin je už príliš dôležitý, než aby bol ignorovaný. Oficiálna správa Deutsche Bank Research je súčasťou širšej štúdie s názvom "Budúcnosť platieb", ide o 19 stranový dokument ekonómky Marion Laboureovej z katedry ekonomiky na Harvarde, špecializujúcej sa na verejné financie, menovú ekonomiku a finančné technológie. Pri správe spolupracovala s Luxemburskou centrálnou bankou a Európskou komisiou. V tejto dôkladnej analýze sa okrem iného konštatuje, že ak správcovia aktív a korporácie aj naďalej budú vstupovať na trh, môžu ceny BTC naďalej rásť. Cena BTC by mohla byť ovplyvnená aj efektom, že ak viac ľudí niečomu verí, tým je pravdepodobnejšie, že sa to aj stane.
Ekonómka tiež odhaduje, že menej ako 30 % transakčnej aktivity v BTC súvisí s platbami, zatiaľ čo zvyšok sa do značnej miery týka finančných investícií, ale so stále nízkou likviditou.
V roku 2020 bolo údajne zobchodovaných 28 miliónov BTC, čo predstavuje 150 % z celkového počtu existujúcich BTC, zatiaľ čo napríklad v prípade akcií Apple to bolo 270 %. Z tohto dôvodu očakáva, že inherentnej volatility sa bitcoin nezbaví. Širšej integrácii technológie blockchain bráni priepustnosť (transakcie za sekundu), to výrazne sťažuje spoločnostiam prijatie blockchainu ako sprostredkovateľa zámeny. Integrácia blockchainu je užitočným konceptom pre mnoho spoločností so záujmom o kryptomeny, ale priepustnosť transakcií je nepraktická. Bitcoin dokáže spracovať iba 3-6 transakcií za sekundu, zatiaľ čo sieti Visa je to vyše 3000.
S využitím technológie distribuovanej účtovné knihy (DLT) experimentujú súkromné firmy aj verejné inštitúcie na celom svete. V Nemecku na projekte spolupracovala centrálna banka s najväčšou nemeckou bankou Deutsche Bank a s nemeckou vládnou dlhovou agentúrou. Podarilo sa im vyvinúť technológiu, ktorá prepojí blockchain s eurom. Investori budú môcť nakupovať a predávať cenné papiere cez blockchain a meniť ich za peniaze centrálnej banky. Podľa agentúry Reuters sa tak podarilo preklenúť priepasť medzi dvoma svetmi, ktoré sa zdali nezlučiteľné.
Nemecká centrálna banka uviedla, že tým, ktorí predávajú cenné papiere cez blockchain, ich riešenie ako prvé umožní dostávať výplaty výnosov na účet v centrálnej banke. Vďaka tomuto premosteniu blockchainovej technológie a konvenčných platobných systémov nie je potrebné, aby centrálna banka vytvárala vlastnú digitálnu menu.
Nemecká centrálna banka uvádza, že sa technológia bude dať rozšíriť na celú eurozónu ešte skôr, ako Európska centrálna banka (ECB) spustí digitálne euro, čo by malo byť v najbližších piatich rokoch. ECB by ním chcela doplniť, nie nahradiť hotovosť. Technicky má byť digitálne euro podobné Bitcoinu, ale na rozdiel od neho bude pod dohľadom centrálnej banky. Bundesbank sa k digitálnemu euru stavia skepticky, podľa jej názoru by mohlo destabilizovať bankový sektor tým, že by v čase krízy vyviedlo z komerčných bánk vklady. V Nemecku, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, navyše stále prevažujú platby v hotovosti.
