oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP;TASR/AP
Správy o tom, že sa Mario Draghi stal predsedom talianskej vlády, boli mnohými komentátormi oslavované, ako skvelá správa pre národ. Taliansko zúfalo potrebuje silného vodcu, ktorý by krajinu zachránil pred jednou z najhorších kríz od druhej svetovej vojny. 73-ročný bývalý prezident Európskej centrálnej banky je považovaný za osobu s potrebnými zručnosťami.
Zatiaľ čo sa väčšina pozornosti sústredila na to, čo nový premiér znamená pre štvrtú najväčšiu európsku ekonomiku, treba mať na pamäti, že vymenovanie Draghiho je rozhodujúce aj pre EÚ a USA. Tu sú štyri dôvody prečo.
Zotavenie
Jednou z nových kľúčových povinností Draghiho je prepracovať plán obnovy, ktorý určí, ako Taliansko v nasledujúcich rokoch použije 209 miliárd eur, ktoré mu EÚ poskytne vo forme grantov a pôžičiek. Veľkou kritikou predchádzajúcej talianskej vlády pod vedením Giuseppe Contého bol nedostatok podrobností o tom, ako by boli tieto zdroje skutočne pridelené a ich využitie monitorované. Poslaním Draghiho bude posunúť plán na vyššiu úroveň a zároveň zabezpečiť jeho správne naplnenie. Jeho vedenie a smerovanie v tejto úlohe môže byť príkladom pre ostatné členské štáty, ktoré sa rozhodujú, ako minúť svoj podiel z celkového ozdravného fondu EÚ vo výške 750 miliárd eur. Taliansko je najväčším príjemcom fondu spolu so Španielskom, ale obe krajiny poskytli nedostatok informácií o využívaní zdrojov z Bruselu. Svetovo uznávaná kompetencia Draghiho v týchto veciach, v kombinácii s vynikajúcimi politickými zručnosťami, ktoré získal v čele ECB, môže byť preto kľúčová pre celú EÚ, pretože úspech fondu na obnovu bude závisieť od Talianska.
V rámci možného predvídania toho, čo možno očakávať, vystúpil Draghi v auguste 2020 s dôležitým prejavom na katolíckom konvente v talianskom Rimini. Draghi zdôraznil zásadný rozdiel medzi „dobrým“ a „zlým“ dlhom, čo bolo jedným z mála jeho vystúpení na verejnosti po odchode z ECB v októbri 2019. Vysvetlil, že z dlhodobého hľadiska je udržateľný iba dlh používaný na investície do ľudí, kľúčovej infraštruktúry a výskumu. Naopak, dlh používaný na neproduktívne účely, napríklad verejné financie vo výške 10 miliárd eur, ktoré spálila letecká spoločnosť Alitalia v rokoch 2008 – 2020 by nepodporil rast, ktorý Taliansko a EÚ zúfalo potrebujú, dokonca ani v prípade pôžičky za dnešné veľmi nízke úrokové sadzby. Išlo o zásadné ponaučenie, ktoré si ostatné členské štáty EÚ budú musieť vziať k srdcu.
Stabilné trhy
Uprostred pandémie, s očkovacou kampaňou, ktorá zaostáva za konkurenčnými ekonomikami, si EÚ nemôže dovoliť, aby sa Taliansko ocitlo na pokraji finančnej krízy. Draghiho vynikajúce znalosti a pochopenie finančných trhov sú preto ďalším dôvodom, prečo je ideálnym vodcom, ktorý sa v týchto nepokojných časoch ujme vedenia Talianska. Jeho úspech vo funkcii prezidenta ECB, najmä jeho kľúčová úloha pri prekonávaní krízy európskeho štátneho dlhu v rokoch 2010 – 2012, je silným signálom pre trhy, že Taliansko je v najbezpečnejších možných rukách. Od jeho vymenovania sa rozpätie (spread) medzi úrokovými sadzbami, za ktoré si môžu Nemecko a Taliansko požičiavať, náležite zmenšil na približne 90 bázických bodov, na -0,43 %, respektíve 0,48 %, čo je najnižšia hodnota za posledných desať rokov. Za predpokladu, že táto stabilita bude pokračovať, bude prospešná pre celý blok.
Zahraničné investície
EÚ zúfalo potrebuje prilákať zahraničné investície, aby zostala konkurencieschopná. Nová správa OSN potvrdila, že globálne zahraničné investície sa v roku 2020 prepadli o 42 % na 859 miliárd USD a škody boli veľmi nerovnomerné. Prílev do rozvojovej Ázie klesol iba o 4 %, zatiaľ čo USA poklesli o 50 % a EÚ klesla o dve tretiny. Nemecko zaznamenalo pokles o 60 %, Francúzsko o 40 %, zatiaľ čo v prípade Talianska bol pokles dokonca vyšší ako 100 %. Inými slovami, prílev kapitálu klesol do záporného teritória hlavne kvôli veľkým odpredajom medzinárodných spoločností. Naopak, čínsky prílev medziročne stúpol o 4 %, zatiaľ čo prírastok Indie bol až 13 %. Aby si EÚ udržala konkurencieschopnosť v globálnom konkurenčnom prostredí, musí urgentne prilákať viac investícií zo zahraničia. Bude to zásadne ovplyvnené stabilitou trhu a jeho budúcim ekonomickým výhľadom. Preto asi niet lepšieho lídra ako Draghi, ktorý by určil smer, ako znovu získať medzinárodnú konkurencieschopnosť a zároveň ubezpečiť zahraničných investorov o budúcnosti Talianska aj celej EÚ.
Americká angažovanosť
Aby prezident Biden dokázal čeliť globálnym ambíciám Číny, bude musieť po napätí z Trumpovej éry oživiť partnerstvo s EÚ. Keďže Angela Merkelová čoskoro odstúpi z funkcie, o osude Emmanuele Macrono sa rohzodne vo voľbách začiatkom budúceho roka, a Veľká Británia je už mimo únie, bude pre Bidena v EÚ rozhodujúcim americkým spojencom Draghi. Medzi hlavné problémy bude patriť riadenie obchodných vzťahov medzi USA a EÚ v nadväznosti na novú investičnú dohodu medzi EÚ a Čínou, ktorá bola oznámená len niekoľko týždňov pred príchodom Bidena do Bieleho domu. A pomoc pri riešení obchodného napätia v súvislosti s dlhodobým bojom ohľadom štátnej dotácie medzi Boeingom a európskym konkurenčným Airbusom. Draghi je v USA veľmi populárny a medzi európskymi bankármi sa často považuje za najamerickejšieho. Je to čiastočne kvôli jeho predchádzajúcej funkcie viceprezidenta Goldman Sachs, ale hlavne kvôli jeho silnému partnerstvu s Janet Yellenovou. Obaja stáli na čele centrálnych bánk počas krízy 2010. Po vymenovaní Yellenovej za ministerku financií USA v januári 2021, môžu USA s touto dvojicou opäť rátať.
Zo všetkých týchto dôvodov by sme nemali podceňovať, aký dôležitý môže byť Draghi na čele Talianska pre EÚ aj USA v takej zložitej chvíli pre globálnu ekonomiku, ako je dnešná.
