oPeniazoch.sk, dlacalle Foto: getty images
Inflačné očakávania stúpajú na päťročné maximá. Niektorí si mädlia ruky pri predstave, že ich veľkolepý plán na vytvorenie inflácie jednoduchým nariadením bude mať úspech.
Ak sa inflácia zvýši, dlh sa „vyfúkne“, čím sa začne proces znižovania páky, pretože záväzky štátov, firiem aj jednotlivcov strácajú hodnotu každý rok. Ak inflácia stúpne na 4 % ročne, máme o 4 % nižší dlh. A ak by to bolo až 50 % za dva roky, dokáže sa celkom rýchlo zbaviť úplne. Je to samozrejme zlý vtip. Problém eurozóny je celkom iný a inflácia ho nevyrieši.
Schopnosť splácať dlh v eurozóne sa oslabila v dôsledku nahromadených deficitov, zhoršenia hotovostných tokov a dôveryhodnosti verejných a súkromných strán. S rastúcou infláciou rastú reálne úrokové sadzby a úrokové náklady v krajinách, ktoré neznižujú dlh v absolútnych číslach, pretože deficity sú štrukturálne. Daňové príjmy s infláciou nerastú, pretože zostáva nadmerná kapacita, zvýšenie inflácie vo veľkej miere pochádza z vyšších cien energií a vstupov, čo vytvára slabé marže. Každý, kto si myslí, že reálne mzdy porastú v miere inflácie alebo nad ňou, keď sa rast produktivity blíži k nule a pri vysokej miere nezamestnanosti, ktorá v eurozóne stále pretrváva, vrátane neobsadených pracovných miest, musí žartovať.
Vstupné náklady sa zvyšujú viac ako tržby z dôvodu nadmernej kapacity, starnutia populácie a vyšších cien dovážanej ropy, medi a zinku. Zvyšuje sa dovoz a znižuje sa schopnosť preniesť ich na konečné ceny. Stúpajú deficity a úrokové náklady. Nízke ceny skutočne pomohli s oživením eurozóny po kríze v roku 2009. Keby nebolo nízkeho CPI, bolo by pre rodiny oveľa náročnejšie prežiť krízu a následné reálne znižovanie platov a rast nezamestnanosti. Každý, kto si myslí, že kríza by zabránila kríze, ignoruje faktory, ktoré stoja za recesiou v eurozóne.
Inflačný alchymista je samozrejme presvedčený, že tieto riziká zneguje menová politika Európskej centrálnej banky, ktorá bude musieť spätne odkúpiť všetko, čo sa vydá, aby sa zabránilo rastu skutočných sadzieb popri inflácii. Keď umelo manipulované sadzby klesnú pod skutočnú infláciu, rast úverov sa zrúti, poklesnú skutočné produktívne investície a s nimi aj rýchlosť tlačenia peňazí. Jediná investícia a úver, ktoré táto politika podporuje, sú v skutočnosti vysoko rizikové a veľmi krátkodobo zamerané na vyrovnanie rozdielov medzi realitou a zmanipulovanými sadzbami.
Domácnostiam v Európe sa v týchto rokoch podarilo obdivuhodne znížiť ich zadlženie. Drvivá väčšina ich bohatstva je v bankách. Ak si myslíme, že starnúca populácia bude reálne nakupovať viac, pretože ceny stúpajú, z dôkazov minulosti sme sa vôbec nepoučili. Niektorí si však povedia, že tentoraz je to iné.
Problém eurozóny spočíva v tom, že sa snaží vyriešiť štrukturálne problémy akýmkoľvek opatrením okrem toho, ktoré by napravilo nepriaznivý stimul, ktorý udržiava stagnáciu. Neustály prenos bohatstva z efektívneho a šetriaceho na zadlžené a neefektívne. EÚ sa snaží napraviť ekonomiku bez toho, aby sa dotkla mechanizmov, ktoré ju spomaľujú. Vysoké vládne výdavky, nízka produktivita a slabá konkurencieschopnosť.
Autorom je Daniel Lacalle, ekonóm, manažér fondu a autor ekonomickej literatúry.
