MMF varuje pred prehĺbením rozdielov medzi štátmi EÚ v dôsledku koronakrízy

Pridajte názor  
MMF varuje pred prehĺbením rozdielov medzi štátmi EÚ v dôsledku koronakrízy
Zdroj: TASR
Foto: SITA/AP


22. 2. 2021 - Pandémia ochorenia COVID-19 pravdepodobne prehĺbi rozdiely v bohatstve v rámci Európy, pokiaľ politici nepomôžu ukončiť tzv. zdravotnú krízu na celom svete, nebudú pokračovať v podpore svojich ekonomík až do konca pandémie a neinvestujú do ekologických projektov, vďaka ktorým sa ich ekonomiky stanú "zelenšie". Vyhlásila to v pondelok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva v prejave na konferencii Európskeho parlamentu (EP).

Georgieva ocenila vlády v Európskej únii (EÚ) za to, že poskytli viac ako 3 bilióny eur na podporu firmám a domácnostiam vrátane programov na zachovanie pracovných miest, ktoré pomohli viac ako 54 miliónom ľudí.
„Cesta k zotaveniu je však nerovnomerná v dôsledku rozdielov vo východiskových pozíciách, ekonomickej štruktúre a schopnosti reagovať, čo vedie k nárastu nerovností, a to ako v rámci jednej krajiny, tak aj medzi inými krajinami,“ povedala.
Ekonomiky štátov európskeho bloku, ktoré sú tradičnými turistickými cieľmi, ako napríklad Španielsko, Grécko a Taliansko, sa v roku 2020 prepadli o viac ako 9 % v porovnaní s priemerným poklesom v celej EÚ o 6,4 %.
MMF vo svojich prognózach predpovedá, že do konca roku 2022 bude príjem na obyvateľa v strednej a východnej Európe o 3,8 % nižší ako v predkrízových prognózach, zatiaľ čo v prípade vyspelých ekonomík EÚ bude menší len o 1,3 %.
Ekonómovia varovali, že takéto rozdiely sťažia riadenie hospodárstva EÚ vrátane menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) a zvýšia riziko kríz.
Podľa fondu by tak sťahovanie fiškálnych stimulov malo byť postupné a musí nasledovať až po skutočnom a udržateľnom konci zdravotnej krízy.
Predčasné sprísnenie menovej politiky ECB, keď budú najviac zasiahnuté ekonomiky stále veľmi krehké, by mohlo prehĺbiť rozdiely medzi krajinami, poznamenala Georgieva.
Ministri financií EÚ chcú zatiaľ ponechať fiškálne stimuly, v 2. štvrťroku 2021 však budú rokovať o tom, kedy sa má začať s prechodom od súčasnej plošnej podpory pre všetky podniky k cielenejšiemu prístupu, keď sa ekonomika bloku začne zotavovať. A budú tiež rokovať o tom, ako zvládnuť očakávanú vlnu bankrotov v dôsledku krízy.
EÚ sa minulý rok dohodla na spoločnom fonde obnovy vo výške 750 miliárd eur. Tieto financie poskytne členským štátom vo forme grantov a pôžičiek na reformy a investície do ekológie a digitalizácie a na podporu rastového potenciálu tých štátov, ktorým najviac hrozí zaostávanie.
Georgieva uviedla, že koordinácia takýchto zelených a digitálnych investícií je z dlhodobého hľadiska najdôležitejším krokom.
„Naša analýza ukazuje, že by to mohlo zvýšiť globálny hrubý domáci produkt (HDP) počas 15 rokov približne o 0,7 % každý rok a vytvoriť tak milióny nových pracovných miest,“ dodala.