V roku 2019 malo 13 členských štátov 27-člennej Európskej únie v prevádzke celkovo 106 jadrových reaktorov, ktoré spolu vyprodukovali 765.337 GWh elektriny, čiže asi 26 percent celkovej výroby elektriny v EÚ. Svoj podiel v rámci 13 „jadrových krajín“ EÚ na tom malo aj Slovensko.
Eurostat, štatistický úrad EÚ, vo svojej správe koncom minulého týždňa (19. 2.) upozornil, že najväčším výrobcom jadrovej energie v EÚ bolo pred dvoma rokmi Francúzsko s 399.011 GWh, čiže 52,1 % z celkového podielu jadrovej energie Únie.
Druhé miesto obsadilo Nemecko (75.071 GWh / 9,8 %), za ktorým nasledovalo Švédsko (66.130 GWh / 8,6 %), a potom Španielsko (58.349 GWh / 7,6 %).
Tieto štyri západoeurópske krajiny zabezpečili spolu viac ako tri štvrtiny z celkového množstva elektriny vyrobenej v jadrových zariadeniach v EÚ. K stredne veľkým výrobcom elektriny z jadra patrili Belgicko (43.523 GWh), Česká republika (30.246 GWh) a Fínsko (23.870 GWh).
Slovensko (15.282 GWh) sa so svojimi jadrovými reaktormi zaradilo k menším výrobcom v EÚ, na desiatej priečke, po Bulharsku (16.555 GWh) a Maďarsku (16.288 GWh), ale pred Rumunsko (11.280 GWh). Najmenším producentom elektriny cez jadrovú energiu v roku 2019 bolo Holandsko (3909 GWh) a potom Slovinsko (5821 GWh).
Eurostat pripomenul, že od roku 2006 sa celková hrubá výroba elektriny z jadrových elektrární v EÚ znížila o 16,3 %, najmä v dôsledku odstavenia takmer 55 percent jadrových reaktorov v Nemecku. Platilo to aj pre Slovensko, krajinu s druhým najvýraznejším poklesom jadrovej výroby (-15,2 %). Kým v roku 2005 slovenské atómové elektrárne vyrobili 17.727 GWh elektriny, v roku 2019 to bolo už len 15.282 GWh. O 15 percent v uvedenom období znížili kapacity jadrovej energetiky aj Bulhari.
Litva v roku 2009 vypadla z klubu jadrových krajín EÚ a po uzavretí sovietskej jadrovej elektrárne Ignalina sa zaradila do skupiny 14 štátov EÚ bez jadrovej energetiky (Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko).