oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Elon Musk či Jeff Bezos. Obaja už patria medzi najbohatších jednotlivcov planéty. Čisté imanie na úrovni závratných 160 miliárd dolárov, to sú už astronomické čísla. Antropológovia, ktorí študujú energetiku a spotrebiteľskú kultúru, sa pokúsili preskúmať, ako sa takéto bohatstvo pretavuje do spotreby a výslednej uhlíkovej stopy.
Bohatí vlastnia jachty, lietadlá a rôzne nehnuteľnosti. Všetkým tým prispievajú k vytváraniu skleníkových plynov. Napríklad taká superjachta so stálou posádkou, heliportom, miniponorkami a bazénmi, produkuje podľa výpočtov vedcov ročne okolo 7 020 ton CO2. Práve dopravné prostriedky a nehnuteľnosti tvoria leví podiel na uhlíkovej stope väčšiny ľudí, preto sa zamerali na to, ako je to v prípade miliardárov.
Ako databáza poslúžil zoznam 2095 miliardárov z roku 2020 zverejňovaný časopisom Forbes. Určiť náhodnú alebo reprezentatívnu vzorku uhlíkovej stopy z tejto množiny je nemožné, pretože väčšina bohatých ľudí sa vyhýba publicite, takže sa vedci museli zamerať na tých, ktorých spotreba je verejne známa. To vylúčilo z prieskumu väčšinu superboháčov v Ázii a na Blízkom východe.
Vedci spracovali výsledky z 82 databáz verejných záznamov, aby zdokumentovali nehnuteľnosti, vozidlá, lietadlá a jachty miliardárov. Po vyčerpávajúcom hľadaní sa im podarilo dať dohromady 20 známych miliardárov, ktorých majetok dokázali dohľadať. Snažili sa pritom o zachovanie určitej rozmanitosti tak rodovej ako aj geografickej. Následne použili na odhad ročných emisií CO2 každého domu, lietadla, vozidla a jachty širokú škálu zdrojov, ako napríklad US Energy Information Administration a Carbon Footprint.
V niektorých prípadoch museli určiť veľkosť domov len odhadom na základe satelitných snímok alebo fotografií a použitie súkromných lietadiel a jácht prehľadaním tlače a čerpaním informácií z ďalších štúdií. Výsledky sú založené na analýze typického využitia každého aktíva vzhľadom na jeho veľkosť, nesnažili sa vypočítať emisie „sivej energie“ každého aktíva, čiže toho, koľko CO2 sa vytvorí v celom dodávateľskom reťazci pri výrobe produktu. Nebrali sa do úvahy ani emisie produkované rodinou miliardára, zamestnancami v domácnosti alebo obsluhujúceho personálu. Nezahrnuli ani emisie firiem, ktorých časť alebo celé boháči vlastnia, pretože by to spôsobilo ďalšie komplikácie. Napríklad nezapočítali emisie Tesly alebo Amazonu pri výpočte Muskových alebo Bezosových uhlíkových stôp. Inými slovami, ide pravdepodobne o konzervatívne odhady.
Aby sme získali predstavu o perspektíve, začnime uhlíkovou stopou priemerného človeka. Obyvatelia USA, vrátane miliardárov, vypustili v roku 2018 asi 15 ton CO2 na osobu. Globálna priemerná stopa je menšia, iba asi 5 ton na osobu. Naproti tomu 20 ľudí zo vzorky vedcov prispelo v roku 2018 v priemere asi 8 190 tonami CO2. Niektorí však produkovali oveľa viac skleníkových plynov ako iní.
Najväčším znečisťovateľom zo zoznamu je Roman Abramovič, ktorý väčšinu svojho majetku v hodnote 19 miliárd dolárov zarobil na obchodovaní s ropou a zemným plynom. Mimo Ruska je pravdepodobne známy predovšetkým ako majiteľ londýnskeho futbalového klubu Chelsea. Abramovič križuje Stredozemné more na svojej superjachte s názvom Zatmenie, toto plavidlo dlhé 162,5 metra je druhým najväčším na svete a konkuruje niektorým výletným lodiam. Podobne veľkoryso pôsobí aj špeciálny Boeingu 767, ktorý sa môže pochváliť 30-miestnou jedálňou. Vo svojom tryskáči Gulfstream G650, jednom zo svojich dvoch vrtuľníkov, alebo ponorke zo svojej jachty, podniká tie kratšie výlety.
Udržiava domy v mnohých krajinách, vrátane kaštieľa v londýnskych záhradách Kensington Park Gardens, zámku v Cap D’Antibes vo Francúzsku a 28-hektárového panstva v St. Barts, ktoré kedysi patrilo Davidovi Rockefellerovi. V roku 2018 opustil Veľkú Britániu a usadil sa v Izraeli, kde získal dvojité občianstvo a vlani si kúpil dom za 64,5 milióna dolárov. Vedci odhadujú, že v roku 2018 bol zodpovedný za vypustenie najmenej 33 859 ton emisií CO2, z čoho viac ako dve tretiny pochádzajú z jeho jachty, ktorá je vždy pripravená na použitie.
Bill Gates je v súčasnosti štvrtým najbohatším človekom na svete so 124 miliardami dolárov. Podľa miliardárskych štandardov je len skromným znečisťovateľom. Hoci nevlastní obrovskú jachtu, vynahrádza si to súkromnými lietadlami. Spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft odišiel vlani do dôchodku, aby spravoval Nadáciu Billa a Melindy Gatesových, najväčšiu charitatívnu organizáciu na svete spravujúcu 50 miliárd dolárov.
V 90-tych rokoch si nechal Gates postaviť Xanadu za cenu 127 miliónov dolárov v Medine vo Washingtone. Obrovský dom má rozlohu 6 131 metrov štvorcových, garáž pre 23 automobilov, kino pre 20 osôb a 24 kúpeľní. Vlastní tiež najmenej päť ďalších domov v južnej Kalifornii, na ostrovoch San Juan v štáte Washington, North Salem v New Yorku a New Yorku, ako aj konskú farmu, štyri súkromné prúdové lietadlá, hydroplán a „zbierku“ vrtuľníkov. Vedci odhadli jeho ročnú uhlíkovú stopu na 7 493 ton CO2, väčšinou pochádzajúcich z veľkého množstva letov.
Ďalším známym boháčom v zozname je juhoafrický rodák Elon Musk, generálny riaditeľ spoločností Tesla Motors a SpaceX. Podľa prepočtov má prekvapivo nízku uhlíkovú stopu napriek tomu, že je so 177 miliardami dolárov druhým najbohatším človekom na svete. Možno chce ísť príkladom iným miliardárom. Nie je majiteľom superjachty a tvrdí, že nečerpá ani dovolenky. Za rok 2018 mu vychádza pomerne skromná uhlíková stopa z aktív, ktoré vedci sledovali, 2084 ton. Vďaka jeho ôsmim domom a jednému súkromnému lietadlu. Tento rok by bola jeho uhlíková stopa ešte nižšia, pretože v roku 2020 predal všetky svoje domy a sľúbil, že sa zbaví zvyšku svojho svetského majetku. Aj keď je jeho osobná uhlíková stopa stále stokrát vyššia ako u priemerného človeka, ukazuje, že aj superboháč môže znížiť svoj vplyv na životné prostredie, ak sa tak rozhodne.
Niektorí z najväčších znečisťovateľov majú relatívne malé bohatstvo, zatiaľ čo dvaja najbohatší, Elon Musk a Jeff Bezos, majú relatívne malú uhlíkovú stopu. Najväčším znečisťovateľom sú jachty, zatiaľ čo nehnuteľnosti na bývanie tvoria veľmi malý podiel uhlíkovej stopy boháčov. Hodnoty sú vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2.
Aj keď mnohé výskumy poukazujú na to, ako bohaté krajiny a bohatí ľudia produkujú oveľa viac emisií skleníkových plynov, tieto štúdie pôsobia abstraktne a akademicky, čo sťažuje zmenu takéhoto správania. Vedci sú presvedčení, že ich výskumy superbohatých zahanbia. Ich energeticky náročné návyky dávajú do svetla nadmernej spotreby, ktorú by ľudia nemali napodobňovať. Podobne ako tomu bolo počas kalifornských období sucha v rokoch 2014 a 2015, keď celebrity a boháči zbytočne míňali vodu na zavlažovanie svojich trávnikov. Alebo iný príklad, Švédi prišli s novým výrazom „flygskam“ alebo pocit viny z lietania, na zvýšenie povedomia o klimatických dopadoch leteckej dopravy.
Odborníci na klímu tvrdia, že ak by sme chceli splniť cieľ znížiť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou, museli by krajiny do roku 2030 znížiť svoje emisie na polovicu a do roku 2050 ich úplne eliminovať. Žiadať od priemerných ľudí, aby si na dosiahnutie tohto cieľa osvojili iný životný štýl s menšími emisiami CO2 vyznieva žartovne. Potrebovali by približne 550 svojich životov, aby sa vyrovnali v uhlíkovej stope priemernému miliardárovi zo zoznamu.
