oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP;TASR/AP
Amsterdam vytlačil z prvej pozície Londýn. Štyristo rokov od prvej éry holandskej finančnej prevahy, je dnes Amsterdam opäť najväčším akciovým trhom v Európe.
Amsterdam vytlačil z čela Londýn, aby sa stal najväčším európskym centrom obchodovania s akciami. Je to dosť veľký posun pre mesto, ktoré bolo len pred dvoma mesiacmi na piatom mieste za Parížom, Frankfurtom a Milánom, zatiaľ čo pre Veľkú Britániu ide o jeden z mnohých nedávnych vývojových trendov, ktoré poukazujú na nevýhody opustenia únie.
Najprv trochu histórie. Na začiatku 17-teho storočia nebol finančným centrom sveta Londýn, New York alebo Tokio. Bola to zmenárenská budova postavená obchodníkmi na rieke Amstel v Amsterdame. Bolo to obdobie holandského zlatého veku, tamojšia veda, kultúra a obchod patrili k najoslavovanejším na svete.
Zatiaľ, čo podielové listy boli prvýkrát vydané v roku 1288, keď švédska spoločnosť na ťažbu medi Stora udelila biskupovi vo Västerås 12,5 % vlastníctva, organizované obchodovanie s akciami sa začalo až začiatkom 17-teho storočia. Stalo sa tak najskôr v Amsterdame, keď Holandská východoindická spoločnosť alebo Vereenigde Oostindische Compagnie (VOC) prvýkrát vydala verejné akcie. Išlo o prvú počiatočnú verejnú ponuku na svete (IPO) a tá poskytla kapitál na podporu rastu tejto obchodnej spoločnosti, aby sa stala jednou z najväčších nadnárodných spoločností celej éry. Na svojom vrchole mala hodnota VOC vyššiu hodnotu ako Apple, Google a Facebook dohromady.
Amsterdam sa stal hlavným finančným centrom aj vďaka dvom dôležitým geografickým faktorom. Po prvé, Holanďania boli zvyknutí požičiavať si peniaze na financovanie rekultivačných projektov. A po druhé, značne urbanizované Holandsko malo k dispozícii veľký počet ľudí ochotných investovať svoje peniaze.
Formálne trhy s termínovanými obchodmi, ktoré umožňujú ľuďom staviť na budúcu cenu určitých aktív, sa tiež objavili v Amsterdame v priebehu 17. storočia, čo odrážalo rastúcu zložitosť finančných aktivít v meste. Najpozoruhodnejšie boli tulipány, lode privážali cibule kvetov z krajín ako napríklad Turecko. Pretože ceny niektorých cibuliek dosiahli mimoriadne vysoké úrovne a potom sa dramaticky prepadli, považuje sa „tulipánová horúčka“ za všeobecne prvú špekulatívnu bublinu v histórii, hoci obchodovanie nebolo až tak iracionálne, ako sa na prvý pohľad zdá.
Napriek skorej holandskej dominancii vo finančnom obchodovaní sa organizované obchodovanie s akciami začalo formovať s príchodom zákona o akciových spoločnostiach vo Veľkej Británii v roku 1844. Spolu s priemyselnou revolúciou to podnietilo rast finančných aktivít v Londýne. Miestni obyvatelia a cudzinci začali investovať, čo umožnilo Veľkej Británii podporovať obrovské kapitálové požiadavky počas priemyselnej revolúcie a bolo neoddeliteľnou súčasťou následného zlepšovania produktivity a dobrých životných podmienok. Ostatné európske mestá neskôr tiež vyvinuli svoje vlastné finančné aktivity, ktoré boli poháňané neuveriteľným rozmachom nadnárodného obchodu.
To, čo nakoniec urobilo z Londýna magnet pre globálnu finančnú aktivitu, bol „Veľký tresk“ z roku 1986. Dovtedy sa mestská burza obmedzovala na relatívne malé partnerstvá maklérov, tvorcov trhu a podobne. Ale 27. októbra 1986 rozsiahle reformy zrušili rôzne obmedzenia týkajúce sa finančných transakcií a hospodárskej súťaže a otvorili obchodovanie s radom nových aktérov, vrátane zahraničných. London City sa zmenilo na globálnu finančnú veľmoc a ďalších 35 rokov sa v tomto trende rozvíjalo.
Potom však prišiel Brexit. Obchodná dohoda dohodnutá medzi Veľkou Britániou a EÚ nehovorila nič o finančných službách. Londýnskym finančníkom neumožňuje určité činnosti, ako je obchodovanie s akciami a dlhopismi v eurách, ktoré sa vďaka tomu presunuli väčšinou do Amsterdamu.
Amsterdam sa stáva víťazom, pretože v meste sídli vedenie burzy Euronext. Počiatky Euronextu siahajú až k založeniu Amsterdamskej burzy cenných papierov Holandskou východoindickou spoločnosťou a od istého času je to najväčšia burza cenných papierov v Európe. Keď Londýn opustil jednotný trh, bolo pravdepodobné, že z toho bude ťažiť Amsterdam. V januári sa v Amsterdame zobchodovali v priemere akcie za 8,1 miliárd libier denne, v Londýne to bolo za 7,6 miliárd libier.
Aby mohol London City aj naďalej zastávať pozíciu globálnej fiančnej veľmoci, dúfa, že sa regulačné orgány Spojeného kráľovstva a EÚ dohodnú na „rovnocennosti“, čo je systém, ktorý EÚ používa na poskytnutie prístupu na domáci trh zahraničným firmám v určitých oblastiach finančných služieb. Vyhliadka na prelomovú dohodu však vyzerá mizivo, najmä preto, že EÚ sa snaží získať väčší podiel na trhu, na ktorom tak dlho dominoval Londýn.
Aj keď trvalé účinky brexitu na Londýn pravdepodobne nebudú známe niekoľko rokov, prvý obchodný deň po odchode Veľkej Británie z jednotného trhu bol symbolickým bodom obratu. Verejné údaje z 1. januára ukázali, že Londýn prišiel takmer o 45 % zvyčajného objemu akcií. Okrem akcií a dlhopisov patrí medzi ďalšie ovplyvnené trhy aj obchodovanie s CO2, i to sa presúva do holandského hlavného v dennom objeme 1 miliardy eur.
Je zrejmé, že závislosť Európy od britských financií sa stáva minulosťou. Od rozhodnutia Spojeného kráľovstva opustiť EÚ sa finančné inštitúcie neustále presúvajú z Londýna do ďalších európskych metropol. Už v októbri sa uvádzalo, že firmy poskytujúce finančné služby pôsobiace vo Veľkej Británii presunuli do EÚ okolo 7 500 zamestnancov a aktíva za viac ako 1,2 bilióna GBP. Správa aktív sa presúva do Dublinu, bankovníctvo do Frankfurtu a obchodovanie s cennými papiermi do Amsterdamu. A tak štyristo rokov po úsvite prvej éry holandskej finančnej nadvlády sa Amsterdam stáva centrom obchodovania s akciami na európskom kontinente. Bude zaujímavé sledovať, ako sa situácia vyvinie v nasledujúcich mesiacoch.
