Používame čoraz menej hotovosti, centrálne banky sa preto uberajú k digitálnym menám

Diskusia 2  
Používame čoraz menej hotovosti, centrálne banky sa preto uberajú k digitálnym menám
Zdroj: CNBC
Foto: SITA/AP


20. 2. 2021 - Centrálne banky zintenzívňujú prácu na digitálnych menách a investori to berú na vedomie.

Začiatkom tohto roka zverejnila centrálna banka centrálnych bánk, Bank of International Settlements svoj najnovší prieskum, ktorý ukazuje, že 86 % z 65 centrálnych bánk, s ktorými o problematike hovorila, už pracuje na digitálnej mene centrálnych bánk (CBDC), či už ide o počiatočný výskum, vytváranie koncepcie alebo pilotné nasadenie. Takmer 15 % z nich skúma možné nasadenie skúšobnej prevádzky. Čo ich k tomu podnietilo?

Námestník guvernéra talianskej banky Piero Cipollone pre CNBC uviedol, že rast záujmu o CBDC vyplýva z všeobecného odklonu od hotovosti a dodal, že „to môže narušiť jednu zo základných funkcií centrálnej banky“. Dodal, že „v prostredí, kde zákazník aj obchodník čoraz menej využívajú hotovosť, pretože celý ekosystém sa posúva smerom k digitalizácii... chcete nahradiť funkčnosť hotovosti niečím, čo je digitálne, ale koncepčne je čo najbližšie k hotovosti.“

Benoit Coeure, bývalý člen Európskej centrálnej banky, dnes šéf BIS Innovation Hub, tento názor zdieľa hovorí, že by sa CBDC mali považovať za formu bankoviek, a dodáva, že ide o „spôsob poskytovania peňazí vydávaných centrálnymi bankami v rámci novej modernej infraštruktúry.“

Čoraz zriedkavejšie použitie hotovosti však nemusí byť jediným dôvodom.

Grant Wilson zo strategickej spoločnosti Exante Data, pre CNBC uviedol, že veľká časť výskumu CBDC sa zrýchlila, keď sa Facebook začal zapájať do stablecoin projektu s názvom Libra (dnes už Diem), „ktorý môže mať potenciálne systémové dôsledky pre finančný systém.“ Ako vysvetlil, „v tom okamihu si centrálni bankári začali uvedomovať, že im niečo hrozí. Objavila sa otázka, že keď ich nedokážeme poraziť, či sa k nim nepripojiť. Bolo to veľmi zreteľné po vyhláseniach Libry.“

Digitálne meny centrálnych bánk by boli z veľkej časti postavené na rovnakej technológii ako súkromné ​​kryptomeny, čo by umožňovalo okamžité platby, rýchlejšie zúčtovanie a nižšie transakčné náklady, najmä pri cezhraničných platbách. Mohli by tiež byť prostriedkom na zabezpečenie finančného začlenenia a pomôcť tej časti populácie, ktorá dnes nemá účet v banke. Ale na rozdiel od súkromných kryptomien by boli CBDC centralizované a každá jednotka digitálnej meny by mala rovnakú hodnotu ako jedna jednotka hotovosti.

Používame čoraz menej hotovosti, centrálne banky sa preto uberajú k digitálnym menám

Zatiaľ neexistuje konsenzus o spôsobe vydávania CBDC. Dve hlavné skúmané formy sú veľkoobchod (CBDC vydané len pre finančné inštitúcie a finančnú architektúru) a maloobchod, čo by boli digitálne meny dostupné pre širokú verejnosť.

Rovnako ako tlačia a distribuujú hotovosť centrálnej banky v systéme komerčného bankovníctva, jednou z populárnych metód vydávania CBDC je systém „dvoch úrovní“, v rámci ktorého centrálna banka vydáva token, ktorý sa odovzdáva komerčným bankám, ktoré ho ďalej umiestňujú. Každá transakcia by bola zaznamenaná v digitálnej knihe vedenej centrálnou bankou, ale peniaze by boli uložené v komerčnej banke v digitálnej peňaženke jedinečnej pre každého používateľa.

Jednou z pretrvávajúcich obáv je, že nárast CBDC by mohol neúmyselne spôsobiť run na banky, ak by sa používatelia rozhodli vybrať si svoje bankové vklady, pretože by to považovali za relatívne bezpečnejšie než meny vydané  centrálnou bankou. Cipollone hovorí, že jedným zo spôsobov, ako sa tomu vyhnúť, je dosiahnuť, aby úrokové sadzby CBDC presahovali určitú hranicu. Teoreticky to tiež znamená, že centrálne banky by mohli negatívne úrokové sadzby preniesť priamo na spotrebiteľa, namiesto toho aby ich museli prevádzať cez komerčné banky. Odborníci varujú, že nástup CBDC môže mať dopad na menovú politiku, avšak Coeure argumentuje, že „doteraz sa ňou centrálne banky zaoberali v rámci platobnej diskusie. Stále sme v počiatočnom štádiu technických požiadaviek, aby bol systém funkčný,“ uviedol pre CNBC.

Čína je v rozvoji CBDC najďalej, v roku 2020 vyskúšala formu e-jüanu. Motivácia pre uvedenie však môže byť úplne iná. Wilson poznamenáva, že „e-jüan bude integrovaný do komerčných bánk, ale je to priama výzva pre technológie (ako sú WeChat Pay a Alipay), ktoré sa snažia nakoniec vytlačiť“, a tiež poznamenáva, že úlohu zohráva aj geopolitická rovina. „Možno je to spôsob, ako budú ľudia vnímať jüan inak, a zbaviť sa hegemónie dolára," uviedol.

Coeure dodal, že koordinácia medzi centrálnymi bankami je v tomto smere nevyhnutná. „CBDC sú národným projektom, cestou s právnymi rozmermi a nakoniec bude musieť padnúť rozhodnutie na úrovni štátov. Máme ale medzinárodný menový systém a nechceme, aby CBDC bránili úpravám v systéme prostredníctvom voľných výmenných kurzov alebo kapitálových tokov,“ uviedol na záver a dodal, že „MMF a BIS na tom pracujú “.