Kto je vlastne stredná trieda a ako ju likviduje ekonomika plná bublín

Diskusia 13  
Kto je vlastne stredná trieda a ako ju likviduje ekonomika plná bublín
Zdroj: OfTwoMinds
Foto: getty images


12. 2. 2021 - Čo je to vlastne stredná trieda a akú jedinečnú úlohu zohráva v ekonomike? Vzhľadom na to, že politici a ekonómovia sa neustále odvolávajú na strednú triedu, máte pocit, že viete o kom je reč. Bohužiaľ, nie je to tak jednoduché.

Konvenčný pohľad definuje strednú triedu podľa príjmu, vzdelania alebo druhu vykonávanej práce. Všetko sú to povrchné atribúty a ignorujú, čo vlastne odlišuje robotnícku triedu od strednej triedy. Áno, stredná trieda má tendenciu zarábať viac, mať vyššie vzdelanie a skôr sa zamestnať v kancelárii než vo fabrike. Získanie osvedčenia o vyššom vzdelaní a vyšší plat však automaticky nezabezpečujú úlohu strednej triedy v ekonomike. O administratívnej práci ani nehovoriac. Nič z toho automaticky neposúva jednotlivca na rebríčku sociálnej mobility z takmer nulového vlastníctva kapitálu (pracujúca trieda) na zmysluplné vlastníctvo produktívneho kapitálu (stredná trieda).

Kým v dnešnom svete sa najbohatším 10 % darí, stredná trieda mizne. Stredná trieda je v zásade prostriedkom na transformáciu práce na kapitál prostredníctvom úspor a investícií. Rozdiel medzi robotníckou triedou a strednou triedou je v zhodnocovaní práce: čas a úspory investuje stredná trieda do vysokoškolského vzdelania, čo v konečnom dôsledku zhodnocuje budúcu pracovnú silu zvyšovaním produktivity. Na rozdiel od robotníckej triedy, stredná trieda je schopná transformovať svoju prácu na kapitál, zatiaľ čo práca robotníckej triedy financuje iba spotrebu. Robotnícka trieda nie je definovaná typom práce, ale obmedzeným prístupom k prostriedkom na transformáciu svojej práce na kapitál.

V klasickom marxistickom pohľade existuje jasná hranica medzi prácou a kapitálom: proletariát pracujúci v továrňach vlastnených kapitalistickými priemyselníkmi, sú závislí od monopolného kapitálu kontrolovaného komerčnými / investičnými bankami. Malí podnikatelia, remeselníci, obchodníci, profesionáli atď., sú len klinom medzi dominantnými triedami pracujúcich a kapitálu.

Z tohto pohľadu je vykorisťovanie pracujúcich dominantnou črtou kapitalizmu. Aj keď sú pracovníci v mnohých prípadoch skutočne využívaní, tejto schéme niečo chýba. Úloha dlhu a spotreby strednej triedy pri vytváraní ziskov pre veľkých vlastníkov kapitálu. Pracovníci s nízkymi mzdami sú benefitom pre ich zamestnávateľov, ale už nie pre banky alebo z tých, ktorí profitujú z predaja tovaru a služieb pracovníkom s vyššími mzdami, teda strednej triede.

Dlh je nesmierne ziskový, a preto sú pracovníci s nízkym príjmom nezaujímaví. Finančné služby sú odborníkmi na strhávanie pôžičiek robotníckej triedy v deň výplaty, na pôžičky na ojazdené autá, na poplatky za omeškanie a kontokorentné úvery. Má to však limity, koľko dokážu získať od slabo platených pracovníkov. Vyššie a bezpečnejšie mzdy strednej triedy ponúkajú bonus dlhodobejších ziskov z dlhu prevzatého strednou triedou. Hypotéky a rôzne pôžičky, čím väčšie, tým lepšie pre naplnenie túžobnej spotreby, ktorú umožňujú tučnejšie výplaty. Spotrebiteľský dlh na všetku spotrebu, ktorú si stredná trieda môže dovoliť. Inými slovami, moderný kapitalizmus stagnuje bez živej, dôveryhodnej strednej triedy, ktorá si požičiava a slobodne utráca, pretože zisky plynú z vysokej úrovne dlhu a spotreby, ktorú si nemôžu dovoliť pracujúci s nízkymi mzdami a neistou prácou.

Kto je vlastne stredná trieda a ako ju likviduje ekonomika plná bublín

A tu je problém: väčšina dlhu strednej triedy pramení z ašpirácie transformovať prácu na kapitál prostredníctvom dlhu, napríklad vlastníctva nehnuteľnosti na hypotéku. Tým, že mzdy strednej triedy strácajú kúpnu silu a stávajú sa neistými keďže zamestnávatelia znižujú náklady a prepúšťajú, schopnosť strednej triedy požičiavať si a konzumovať čoraz viac klesá. A čo je ešte horšie, tieto časom overené cesty k vlastníctvu produktívneho kapitálu už nie sú spoľahlivé. Dosiahnuté vzdelanie už nezaručuje stabilné a vysoké mzdy a vlastníctvo domu v nafukujúcej sa realitnej bubline už nepredstavuje spôsob šetrenia, ale skôr žetón v kasíne ekonomiky plnej bublín. Ašpirantov na vlastníctvo produktívneho kapitálu v strednej triede čaká dlhové poddanstvo. Na jednej strane sa vyžaduje pravidelné splácanie dlhu, na strane druhej sú odmeny za prevzatie dlhu čoraz prísnejšie podmienené. A náchylné k náhlym kolapsom v dopyte po jednotlivcoch schopných splácať, ako aj aktívach zakúpených dlhom.

Dlh bude len vtedy fungovať pre strednú triedu, ak príjmy a bezpečnosť príjmu stúpnu v dôsledku zlepšenia produktivity a prístupu k produktívnemu kapitálu. Produktivita aj prístup k produktívnemu kapitálu sa zhoršujú, a preto to, čo dávalo zmysel v minulých generáciách, už čoraz viac smeruje k poddanstvu.

„Riešením“ pre status quo úpadku vlastníctva kapitálu strednej triedy pochádzajúceho z príjmov je ekonomika, ktorá je teraz úplne závislá od špekulatívnych bublín. Počíta sa s tým, že bublina aktív bude stále väčšia, a že tí zo strednej triedy, ktorí tieto aktíva vlastnia, budú ťažiť z kapitálových ziskov, ktoré vyvážia ich klesajúcu kúpnu silu a zabezpečenie príjmu. Toto „riešenie“, bohužiaľ, obohatilo iba horných 10 %, pretože spodných 90 %, kam patrí stredná trieda, má takmer nulový kapitál produkujúci príjmy. Kapitál, ktorý vlastnia, sa buď rýchlo odpisuje (vozidlá, prístroje atď.), ktorý generuje nulový príjem, alebo ide o aktíva mŕtvych peňazí, ako sú rodinné domy, ktoré sú síce drahé, ale neprodukujú žiaden príjem a už nie sú ani spoľahlivými investíciami, pretože ďalší výbuch bubliny by mohol nechať odpariť fantómový kapitál vlastníkov domov vygenerovaný sériovými bublinami v oblasti bývania.

Keď stagnuje stredná trieda, stagnujú aj banky a producenti tovarov a služieb, ale aj pracujúca trieda s nižšími mzdami, či nízkou produktivitou. Na koho stredná trieda dosah nemá, sú tí na vrchole, ktorí dokážu najviac ťažiť zo špekulatívnych bublín.