oPeniazoch.sk, lemonde Foto: getty images
Nadnárodní podnikatelia, miliardári, umelci, športovci, zločinci. Čo by sme našli, keby sme otvorili trezor tohto malého štátu v srdci Európskej únie, ktorý je na popredných priečkach mnohých rebríčkov daňových rajov?Novinári Le Monde spolu s desiatimi mediálnymi partnermi viac ako rok hľadalo odpovede.
Správa odhalila 55 000 offshore spoločností spravujúcich aktíva v hodnote najmenej 6 biliónov eur. Tieto fantómové spoločnosti bez kancelárií alebo zamestnancov vytvorili miliardári, nadnárodné spoločnosti, športovci, umelci, vysokí politici či dokonca kráľovské rodiny. Luxembursko pôsobí ako magnet pre svetové bohatstvo, územie s rozlohou 2586 km2 si rovnako zamiloval Tiger Woods a Cristiano Ronaldo, ako Shakira či bahrajnský kráľ. Stovky nadnárodných spoločností (LVMH, Kering, Altice, Pfizer, Amazon…) si tu otvorili finančné dcérske spoločnosti. Bohaté rodiny si tu zveľaďujú svoje nehnuteľnosti.
OpenLux odhaľuje, že pochybné finančné prostriedky, podozrivé že pochádzajú z trestnej činnosti alebo sú spojené so zločincami, na ktorých sa zameriavajú súdne vyšetrovania, končia v Luxemburgu. To je aj prípad spoločností prepojených na taliansku mafiu ,’Ndranghetu a ruské podsvetie. Liga, talianska krajne pravicová strana, tu skryla fond, po ktorých pátrajú talianske orgány. Aj ľudia blízki venezuelskému režimu tu recyklovali prostriedky skorumpovanej vlády.
Investigatívni novinári Le Monde zostavili rozsiahlu databázu, ktorá obsahuje zoznam príjemcov zo 124 000 obchodných spoločností registrovaných v Luxemburgu, ich skutočných vlastníkov, spolu s 3,3 miliónmi správ a finančných správ. Tieto dokumenty boli nedávno zverejnené, ale sú k dispozícii iba na webových stránkach luxemburského obchodného registra. Vyšetrovania potvrdzujú, že veľkovojvodstvo je na rozdiel od toho, čo tvrdia luxemburské orgány, skutočným daňovým rajom na polceste medzi Londýnom a Britskými panenskými ostrovmi. Takmer 90 % spoločností je kontrolovaných spoza hraníc, spomedzi 157 národností vynikajú Francúzi. Sú na čele rebríčka spolu s viac ako 17 000 spoločnosťami.
Je to až prekvapujúco cenný majetok, ako napríklad zámok neďaleko Paríža vlastnený saudským kniežaťom, vinica v Provence vlastnená Angelinou Jolie a Bradom Pittom a nekonečný zoznam víl na Francúzskej riviére a dobre vybavených parížskych apartmánov. Ale aj vlajkové lode francúzskej ekonomiky, ako napríklad Yves Rocher, Chanel, JCDecaux a Decathlon. Je to takmer akoby Luxembursko vlastnilo malé kúsky Francúzska. Prostredníctvom luxemburských spoločností niektoré investičné fondy nakupujú celé mestá ako Berlín a Londýn, čo spôsobí prudký nárast cien nehnuteľností bez toho, aby boli identifikovateľné alebo aby platili dane. Zoznam medzinárodného majetku v Luxemburgu je obrovský inventár, vrátane luxusných rezidencií, chát, jácht, vrtuľníkov, súkromných lietadiel, hudobných katalógov, práv na obrazy, umeleckých diel… Je toho skrátka neúrekom.
Celkovo, ako potvrdzuje zoznam, 64 458 príjemcov identifikovaných v OpenLux. Luxemburské veľkovojvodstvo sústreďuje veľkú časť svetového bohatstva, je domovom pre najmenej 279 z viac ako 2 000 miliardárov uvedených v časopise Forbes. Ale tiež pre 37 z 50 najbohatších francúzskych rodín, ako sú Mulliez, Guerrand-Hermès a Bernard Arnault, ktorí spravujú svoje aktíva a investície prostredníctvom desiatok luxemburských holdingových spoločností.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo si zvoliť Luxembursko: centrálna pozícia v Európskej únii, kvalitné finančné inžinierstvo, finančné predpisy šité na mieru podnikaniu, priamy prístup k inštitúciám krajiny a politická stabilita. Nenechajme sa však zmýliť: pravým dôvodom sú dane a diskrečná právomoc. Sú výsledkom politických rozhodnutí, ktoré sa datujú do čias bývalého predsedu vlády Jeana-Clauda Junckera (1995 – 2013), ktorý sa neskôr stal predsedom Európskej komisie. Luxembursko sa síce obrátilo chrbtom k svojim bývalým daňovým zákonom mimoriadne výhodným pre veľké nadnárodné firmy, po odhaleniach v roku 2014 vyšetrovaním v rámci «LuxLeaks», ostáva však semeniskom daňového plánovania pre spoločnosti a bohatých jednotlivcov prostredníctvom preferenčných daňových režimov. To podporuje v niektorých prípadoch zneužívanie a prípadne aj podvod.
Rozsah finančného centra narástol do rozmerov, že veľkovojvodstvo už nie je dostatočne vybavené na zabezpečenie účinnej kontroly nad všetkými tokmi, ktoré spravuje. Zdá sa, že služby sú viac kalibrované na veľkosť krajiny ako na zahraničnú činnosť. V obchodnom registri je iba 59 zamestnancov, aby si vynútili zákonnú povinnosť deklarovať skutočných príjemcov viac ako 100 000 subjektov. Komisia pre dohľad nad finančným sektorom (CSSF) má iba 900 zamestnancov, aj keď finančný sektor predstavuje štvrtinu ekonomiky krajiny.
Luxembursko samozrejme nie je jedinou krajinou, ktorá sa zapojila do súťaže o najnižší daňový výmer. Je to však prvýkrát, čo vyšetrovanie vyčerpávajúco zdokumentovalo tento jav prostredníctvom analýzy mikroekonomickej štruktúry štátu. Takéto odhalenie pravdy by nebolo možné bez smernice, ktorú odhlasovala Európska únia v roku 2018 a ktorá vyžaduje vytvorenie verejných registrov skutočných vlastníkov spoločností vo všetkých členských štátoch. Táto historická reforma prišla po desiatich rokoch finančných škandálov, ktoré vyvrcholili Panama Papers v roku 2016 a ktoré odhalili rozsah úlohy, ktorú zohrávajú nepriehľadné spoločnosti a zahraničné dohody pri praní špinavých peňazí z trestných činov vrátane daňových podvodov.
Luxembursko bolo jedným z prvých, kto začal uplatňovať európsku smernicu, pričom svoj register zverejnil na jeseň 2019. Svojím spôsobom teda platí cenu transparentnosti. Mnoho nedostatkov zistených vyšetrovaním OpenLux spochybňuje schopnosť štátov efektívne monitorovať svoj finančný ekosystém zaručením spoľahlivosti týchto registrov. Napríklad takmer polovica spoločností, fondov a nadácií registrovaných v Luxembursku nemá do dnešného dňa žiadnych skutočných identifikovateľných príjemcov. Ako však uvádza európska smernica, „prístup verejnosti k informáciám o skutočných príjemcoch umožňuje väčšiu kontrolu nad informáciami zo strany občianskej spoločnosti a pomáha udržiavať dôveru v integritu obchodných transakcií a finančného systému“.
